Dolina Kežmarskej Bielej vody
Kozia Kôpka
Najvýraznejši vyvýšenina medzi Jahňacím a Kozím štítom.
-
Pravý pilier (III-II)
Obľúbený cieľ nováčikov v Tatrách (A. Puškáš, 23.6.1952, AP1/50). -
Zostup (CH)
Rovnkako ako z Kozieho štítu.
Kozí štít (2107m)
Najvyšší štít v masíve Kozieho hrebeňa nachádzajúci sa južne od Jahňacieho štítu medzi Koziou Kôpkou a Západnou žeruchovou vežou. V južnej stene rozoznávame v ľavej časti Kozieho mnícha a v pravej časti stenu Kozia bašta.
- Pilier na Koziu baštu (V-IV) Pekná línia (A. Fučík - S. Chmela, 17.7.1952, AP1/58), ďalej sa dá pokračovať Stanislavské ho cestou Kozí štít (J. Pierzchala - W. Stanislawski, 11.8.1932, III, AP1/57) alebo zsotúpiť pravou vlhkou roklinou pod nástup (H. Schweickhart - K. Schweickhart, 22.7.1909, II).
-
Južný pilier (V-III)
Na konci prvej 60m dĺžky na Vás čakajú dva borháky a koniec ťažkostí. Ďalšie dve dĺžky sú osadené na konci stanovíšť taktiež po borháku. Tie tu navŕtali inštruktori lezenia, ktorí v tejto ceste radi končia lezecké kurzy na Brnčalovej chate. Zvyšok cesty je už ľahký a nezáživný (E. Fehér - I. Lehotský, 14.7.1953, AP1/61). -
Zostup (II)
Na pravej strane hrebeňa zostúpime do Západnej Jahňacej štrbiny (I. Barcza - T. Szaffka, 10.7.1910, II, AP1/56) a sutinou do Červenej doliny (CH, AP1/54).
Žeruchové veže (cca 2080m)
Populárne veže v Červenej doline ponúkajúce spolu s Volovkou v Mengusovskej doline pre svoju relatívnu dostupnosť asi najlepšie podmienky pre jarné lezenie. Rozoznávame v smere od severu na juh tieto vrcholy - Západná žeruchová veža (Zadná), Východná žeruchová veža (Predná) a Žeruchová kopa.
-
Južné rebro Západnej žeruchy (IV-III)
Príjemné rebro, len sa nenechajte zviesť červeným firendom nad nástupom, z ktorého nejakí nešťastníci asi zlaňovali a my sme to síce preliezli, ale strávli tam pár dlhých chvíľ. Čiže prvá dĺžka nie je priamo rebrom, ale dá sa to obísť sprava (J. Andráši - J. Dostál - E. Nemeš - J. Vyskočil - A. Pivková, 21.7.1954, AP1/65). -
Južný pilier Východnej žeruchy (III-V)
Ďalšia z obľúbených cvičných ciest v Kozom hrebeni, ktoré sa vyznačujú jednou ťažšou dĺžkou a zvyšok je ľahký. Tu je kľúčove miesto nad borhákom v druhej tretine, no najkrajší úsek je šikmá špára pod týmto miestom (M. Mereš - A. Puškáš - G. Takáč, 23.6.1953, AP1/79). -
Stredný pilier Východnej žeruchy (V)
(H.Hajdukiewicz - J.Tatar - J.Hajdukiewicz - J.Klimiňski, 20.9.1956, WHP24/3901). -
Čepelova cesta vo Východnej žeruche (V A1, RP: VI)
Platne (P. Bednařík - Z. Čepela, 18.9.1970, WHP24/3899). -
Cesta cez Knihu vo Východnej žeruche (V)
Cesta vedie šikmým zárezom v tvare otvorenej knihy. Niektorí po doleze zárezu odtraverzujú doprava a zlania (T.Marec, B.Čiernik, 28.7.1985). -
Zostup (II)
Po hrebeni je najlepšie zísť do Predného žeruchového sedla (Gy. Komarnicki - G. Moiret - L. Rokfalusy - Z. Tóth, 23.9.1918, II, AP1/55). Nasleduje strmý zostup žľabom do Červenej doliny, ktorý sa dá podľa podmienok uľahčiť zlaňovaním. Prvá dĺžka začína priamo v sedle, druhá v skalách napravo, tretia v polke žľabu má na pravej strane osadenú zlaňovaciu reťaz a pod ňou 25 je ďalší borhák, z ktorého zlaníme pod južné rebro Západnej žeruchovej veže (W. Malinowska - Wl. Malinowski - S. K. Zaremba, 17.8.1928, II, AP1/69).
Karbunkulový hrebeň (2276m)
Tiahne sa medzi Belasou a Jastrabou vežou od Belasého sedla po Jastrabie sedlo. V jeho hrebeni rozonávame Malý Kolový štít (2276m), Zadný (2255m), Prostredný (2250m) a Predný Kopiniak. V stene Kopiniakov z Malej Zmrzlej doliny sa nachádza veľa hodnotných športových výstupov prelezených generáciou "pavúkov".
-
Karbunkulový hrebeň (II)
Klasická hrebeňovka s veľkou expozíciou sa začína v Jastrabom sedle (Z. Klemensiewicz - R. Kordys, 23.6.1952, AP2/9). -
Zostup (CH)
Po ukončení v Belasom sedle sa zvyčajne pokračuje na Belasú vežu (S. Krygowski - Z. Jaworski - J. Fischer - K. Bachleda - J.K. Gasienica Zuziak, 1900, II) a hrebeňom sa zíde do Kolového sedla na Červenou dolinou (A. Jakubski - T. Hiczkiewicz - St. Stopka, 8.1905, I, AP2/1)
Jastrabia veža (2139m)
Dominanta Doliny Zeleného plesa opradená legendami uzatvára Karbunkulový hrebeň vybiehajúci z hlavného tatranského hrebeňa. J stena ponúka výstupy najvyššej obtiažnosti.
-
Východný hrebeň (II)
Klasická hrebeňovka cez Jastrabí zub (E. Lindner - T. Szaffka, 17.8.1911, AP2/21). -
Nemecká cesta (III)
Vedie šikmým zárezom v JZ stene (P. Illner - O. Rulke, 8.1926, AP2/28). -
Zostup (I)
Z hrebeňa sa zostupuje exponovanými terasami pod Jastrabie sedlo (asi M. Sieczka, 1880, I, AP2/20) a následne úž ľahko k Belasému plesu (E. Barca - O. Jordán - T. Szaffka, 11.4.1909, CH, AP2/16).
Zmrzlá veža (2310m)
Dominanta Malej Zmrzlej doliny sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier.
-
Pravé rebro JV steny Kolového štítu (IV)
Stanislawski je záruka pekného zážitku (W. Stanislawski - A. Zaremba, 30.6.1931, AP2/65). Po výstupe na hlavný hrebeň nepokračujeme ďalej na Kolový štít ale po hrebeni zídeme do Kolovej štrbiny (II) a vľavo od hrebeňa žliabkom na vrchol Zmrzlej veže (St. Krygowski - Z. Jaworski - J. Fischer - K. Bachleda - J. K. Gasienica Zuzaniak, II, AP12/35). -
Zostup (I)
Skutočne jednoduchý zostup cez Belasú vežu do Kolového sedla a žltou turistickou značkou do Červenej doliny a k chate pri Zelenom plese (I).
Kolový štít (2425m)
Dominanta Malej Zmrzlej doliny sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier.
-
Heftyho cesta ľavým žľabom JV steny (IV)
(J. Beck - A. Gy. Hefty - D. Reichart - A. Wiegandt, 3.9.1921, AP2/62). -
Korosadowiczova cesta v JV stene (V)
(Z. Korosadowicz - H. Mogilnicki, 24.7.1931, AP2/66). -
Šádkove platne v JV stene (V+)
Dôležitý počin v histórii tatranského lezenia ako jedna z prvých ťažkých športových ciest (M. Šádek - K. Zlatník, 30.-31.8.1950, AP2/67). -
Zostup (I)
Skutočne jednoduchý zostup cez Čierne sedlo (CH-I) do Malej Zmrzlej doliny (I) odkial natraverzujete za pomocí reťazí do Veľkej Zmrzlej doliny a odtiaľ po pilieriku zaisteného reťazami vedľa vodopádu zídete k Zelenému plesu.
Čierny štít (2436m)
Obľúbený horolezecký cieľ vo Veľkej Zmrzlej doline. V južnej stene je množstvo pekných ciest v pevnej skale.
-
Stanislawského depresia v JV stene (IV-)
Nebojte sa, veľký Stanislawski nemal depku z tejto cesty. Je to len neľúbozvučné synonymum pre vhĺbenie. Nastupuje sa z rampy smerujucej do Stolarczykovho sedla vpravo od borhákov Puškášovho piliera, ktoré stretnete opäť v hornej časti steny (B. Chwaściński - W. Stanislawski, 29.8.1929, AP2/99). -
Šádkova cesta v JV stene (IV+)
Ďalšia cesta od tandemu Bocek-Šádek, ktorý v 50. rokoch 20. storočia vytvorili krásne prvovýstupy v Tatrách. Cesta vedie vhĺbením vpravo od Puškášovho piliera (K. Bocek - M. šádek, 29.8.1950, AP2/101). -
Narovnanie Puškášovho piliera v JV stene (V)
Najznámejšia cesta na Čierny štít vedie pilierom v strede steny. Pôvodne to Puškáš ohodnotil až na VI, ale doba pokročila a jeho cesta s nástupom na pilier je hodnotená za IV. Pozor, borháky umiestnil Tatarka vo svojom narovnaní a táto varianta je za V. Na štandoch nájdete po dva borháky. (M. Mereš - R. Presler - A. Puškáš, 10.7.1952, IV, AP2/101 a narovnanie J. Michalko a V. Tatarka, leto 1982, V). -
Pravý pilier v JV stene (V)
Poľská cesta pravým pilierom. ( H. Kuzminski, P. Sczepanek, 24.7.1965, WHP-23/3502). -
Zostup (I)
Miestami náročnejšie na orientáciu sa schádza cez vežičky na východ cez Čierne sedlo (A. Martin - J. Franz st., II, 17.7.1907) do Malej Zmrzlej doliny (I) odkial natraverzujete za pomocí reťazí do Veľkej Zmrzlej doliny a odtiaľ po pilieriku zaisteného reťazami vedľa vodopádu zídete k Zelenému plesu. V prípade problémov sa dá zlaniť celou stenou po Tatarkových borhákov v Puškášovom pilieri.
Čierne veže
Pri pohľade z Veľkej Zmrzlej doliny rozoznávame vpravo od Čierneho čierneho štítu Papirusovu štrbinu a potom nasledujú tri veže v poradí Veľká Čierna veža, Prostredná čierna veža a Malá čierna veža. Cez ich juhovýchodnú stenu (max. prevýšenie 180m) vedie výrazná rampa do Stolarczykovho sedla.
-
Cez komín v JV stene na Veľkú Čiernu vežu (V)
(B. Duchoň - G. Kégel - B. Pánczél, 9.5.1934, AP3/3). -
Šádkova cesta v JV stene na Prostrednú Čiernu vežu (V)
(K. Bocek - J. Renerová - M. Šádek, 15.8.1949, AP3/6). -
Šádkove platne v JV stene (V+)
Dôležitý počin v histórii tatranského lezenia ako jedna z prvých ťažkých športových ciest (M. Šádek - K. Zlatník, 30.-31.8.1950, AP2/67). -
Zostup (II-III)
Zostup exponovaným hlavným hrebeňom Vysokých Tatier do Stolarczykovho sedla (A. Martin - J. Franz st., 17.7.1907, II-III) a rampou v JV stene do Baranej kotliny pod Čierny štít (S. K. Zaremba, 31.7.1932, II).
Vyšná Barania strážnica
Nevýrazný kopec medzi Čiernym štítom a Baraními rohmi. V 60. a 70. rokoch sa v platni V steny realizovala skupina vierozvestcov technického lezenia tzv. "Pavúkov" na čele s bratmi Pchylými, Dieškom, Belicom a spol.
-
Ľavou časťou V steny (IV+)
V roku 1974 vznikla táto cesta asi hlavne za účelom preskúmania možnosti skobovania v platni napravo. Dieškovým spolulezcom bol zakladateľ klubu Polianka Z. Drlík (I. Dieška - Z. Drlík, 7.8.1974). -
Zostup (II)
Jednoduchšie cez Stolarczykovo sedlo a rampou v JV stene do Baranej kotliny pod Čierny štít (S. K. Zaremba, 31.7.1932, II). Prípadne sa dá po hrebeni (II) prejsť na Baranie Rohy, zastaviť sa na 18m vysokej Baranej ihle a odtiaľ zostúpiť do Malej Studenej doliny.
