Tatranská klasika
Úvod
V horách nájdete veľa čudných ľudí. Väčšine, tzv. cepri, stačia turistické chodníky na pár prístupných
kopcov. Z opačnej strany sú to zase športovci, ktorí sa na ten vrchol snažia dostať, čo najobtiažnejšie
a veľakrát ich športová cesta končí pod vrcholom alebo si radšej vylezú ďalšiu cestu ako doliezť na vrchol ľahkým
terénom.
No a potom je tu skupina ľudí, ktorým by som venoval túto stránku. Niekto ich nazýva klasici, väčšinou toto obdobie absolvujú aj začiatočníci alebo postarší, stále živí, horolezci - Tatranci. Milujú hory a najväčšou potechou je pre nich pohľad z vrcholu štítu, na ktorí sa dostali zaujímavou cestou, ktorá ich zblíži s horou. Nájdete ich podvečer sa zakrádať do studených bivakov, tliachať po horských chatách, krčiť sa nad varičom, či rozoberať staré dobré časy. Dávajte na nich pozor, je to ohrozený druh!
Medzi týmto výberom ciest nájdete prelezené cesty a klasiky, v ktorých by som sa rád ocitol s kamarátmi na lane. Okrem pocitov z cesty nájdete pri nich aj nejaké fotografie, nákresy a hodnotenie. Vľavo vidíte rozdelenie podľa dolín a vpravo podľa štítov. Na tejto časti tak ako na zvyšku sprievodcovi sa neustále pracuje.
Dobrú lezbu praje Spyros s Bobošom alebo Twenty s Eightym (nová prezývka podľa nášho súčasného stavu praktickej inteligencie) a hore zdar!
Vysvetlivky
| Motykova cesta (V) ***** | Názov cesty, obtiažnost UIAA, hodnotenie cesty * až *****, odkaz na môj blog |
 |
Popis cesty. |
 |
Topografická schéma. |
 |
Fotografia steny alebo cesty. |
| Dojem z cesty | Za popisom cesty nasledujú mená prvovýstupcov, dátum výstupu, AP (Puškášov sprievodca - číslo cesty), FK (Kroutilov sprievodca) |
Výstroj
Vysoké Tatry sú jediné alpské pohorie na Slovensku a aj výstroj by tomu mala odpovedať.
V závislosti od charakteru výstupu by v batohu na leto nemali chýbať dve laná, sedací a prsný úvaz, sada plochých šlingní (aj rozvazovacie), sada vklinenecov, sada friendov, sada skôb, kladivo, primerané oblečenie, baterka, v stene veľmi pomôžu vysielačky, pitie a žrádlo. Helma by sa zišla na hlave.
Zima znamená navyše vo výbave cepín (radšej dva), horolezecké mačky a pre istotu už asi aj ten bivakovací vak.
Tiež je dobré mať v mozgovni usporiadané priority a do hôr sa vyberať s čistou hlavou. Dobré je mať prelezené veľa ľahších ciest a veľa ciest so skúsenejšími. Hovorím o horských cestách, lebo skalky sú predsa len iné kafe a nenadarmo sa pod Tatrami ešte stále drží slovný úzus "cvičné skaly". A to nie je pejoratívum, iba objektívne zhodnotenie obtiažností, ktoré na lezca čakajú v Tatrách a nesúvisia vždy len s očíslovaním najťažšieho fleku.