Vesterov štít

Popis steny:

Vesterov štít je rozložitý štít v SZ hrebeni, vybiehajúcom od Bradavice ku Východnej Vysokej. Od Bradavice ho oddeľuje - Zvodná lávka a od Kupoly - Sedlo pod Kupolou. V Slovenskom názvosloví a literatúre sa zaužíval názov Vesterov štít, ale stretneme sa aj s názvom Westerov štít či Weszterov štít. Štít je pomenovaný podľa zakladateľa Tatranskej Polianky P. Wesztera. V poľskom názvosloví Zwalista turnia. Názvoslovie útvarov v hrebeni Vesterovho štítu zaviedli slovenskí horolezci vychádzajúc z poľského názvoslovia podľa sprievodcu WHP. Kým stena spadajúca do Velickej doliny má skôr turistický ráz, S zrázy nad Veľkou Studenou dolinou ponúkajú horolezecky zaujímavé steny, avšak pre lámavú skalu najmä pre zimné lezenie. Prístup k S stenám - Od Zbojníckej chaty modrým turistickým chodníkom smerom na sedlo Prielom do Kotliny pod Prielomom. Zo značky v príhodnom mieste odbočíme doľava, smerom k žlabu spadajúcemu zo Sedla pod Kupolou pokračujeme ďalej doľava pod masív Vesterovho štítu. (1 - 1,5 h.)

Zostup:

Hrebeňom do Sedla pod Kupolou (Pozri aj Kupolu), ktoré je ľahko priechodné na obe strany do Veľkej Studenej doliny aj do Velickej doliny. Hrebeň je pomerne zubatý, nepríjemné vyvýšeniny obchádzame po strane Velickej doliny. Hrebeň (II) cca 0,5 hodiny. V zime zostup žlabom po čistom snehu - pozor na lavinózne podmienky.

Obrázky steny:

Zoznam Ciest:

1.Zvodná lávka (III)

SZ roklinou Bradavice, v hornej časti nad prahom rokliny vybočíme doprava smerom k úzkemu sedlu. Aj v zime nepríjemný výstup s lámovou skalou.
2.Ľavou časťou (II-III)
F. Kele ml., 5. 6. 1954
Puškáš: Ľavou časťou steny Vesterovho štítu, na JV hrebeň. — Severozápadnou roklinou nad jej pravý prah. Odtiaľ traverz vpravo do žliabku, lámavej skaly. Žliabkom, neskôr jeho pravou stranou na štrbinu medzi vežičkou, ktorá vyčnieva zo severnej steny na samú stenu. Odtiaľ cez stienku do vytláčajúceho vhĺbenia a ním na hrebeň vľavo od vrcholu.
3.Stredom steny (IV-V) 5h.
J. Bendík — I. Goll, 26. 7. 1959
Puškáš: Stredom steny. — Asi v tretine steny Vesterovho štítu vidno mohutný odštiepený balvan. Nástup v spádnici vrcholu pod týmto balvanom asi tridsať metrov vľavo od Motylkovej cesty. Vľavo od nástupu mohutný komín, pretínajúci ľavú polovicu steny. Stenou priamo hore asi 45 m. na sutinové plošinky. Strmým zárezom mierne doľava hore a exponovanou stienkou do komína za hore uvedený odštiepený balvan. Komínom na plošinku na balvane. Balvan nie je totožný s balvanom uvedeným v opise Motylkovej cesty. Z plošinky 3 m. doľava dolu a šikmo doprava 4 m. hore na úzku lávku nad plošinou. Nad nami je hladká kolmá platňa šesťmetrová stienka, ktorú prekonávame skobami; najťažšie miesto sa dá pravdepodobne obísť ľahšie doľava. Prídeme na širokú lávku, po ktorej traverzujeme doľava až na jej koniec. Lámavou stienkou na rebierko a týmto na ďalšiu lávku. Touto traverz doľava až do komína a komínom cez päťmetrový vývih na sutinovú plošinku. Komín sa tu rozširuje v žľab, ktorý ústi na hrebeni vľavo od vrcholu. Z plošinky exponovanou drobivou rímsou asi 15 m. do strmého vhĺbenia a týmto priamo hore, miestami ťažko, lámavé skaly, asi 40 m. hore. Terén je tu miernejší a dovoľuje varianty. Dve dĺžky na vrchol. Celkom po vrcholovej časti vchádza výstup do Motylkovej cesty.
4.Sláma - Štolc (IV-V) 9h.
J. Sláma — J. Štolc; 7. 3. 1958
Puškáš: V spádnici vrcholu a ľavou hornou časťou steny. — Nástup je viac-menej ako pri predchádzajúcich výstupoch, idúc priamo v spádnici vrcholu asi polovicu steny. Stadeto traverz doľava do depresie, ktorá zľava ohraničuje vrcholový pilier steny. Ňou hore do charakteristického zárezu v juhovýchodnom hrebeni a ním hore na vrchol. Lezenie v hornej časti len za zimných podmienok.
5.Motykova cesta (IV) 3h.
V. Hudyma — E. Kirchner — S. Motyka, 11. 9. 1934
Puškáš: Spočiatku roklinou, ktorá smeruje na Bradavicu, až k plošinke, kde je šikmý plochý zárez. Zárezom asi 30 m. na pohodlnú sutinovú plošinu, tu kúsok doprava a potom zasa doľava v smere veľkých voľných balvanov pod vlastnou plochou kolmo postavenou stenou. Ďalším zárezom, podobným prvému, znovu doprava, asi 20 m. Stade menej sklonenou stenou asi 15 m. priamo hore pod mierne previsnuté skaliská, potom prechod doľava na pohodlné platne. Za rebro ďalej hore na ostrú vežičku, výraznou kolmou trhlinou po jej pravej strane. Spodné previsy obídeme vpravo pomocou veľkého odštiepeného balvana. Potom prechod naspäť do trhliny a stade priamo hore na výhodnú kazateľňu. Celá trhlina meria asi 25 metrov. Z kazateľne po ľavej strane rebra hore, kúsok doprava na druhú väčšiu vežičku. Z tejto asi dvadsať metrov priamo hore cez malý previs na vrchol. Dolu zvetraná skala.
6.Lingsch – Seide (III) 2h.
G. Lingsch – G. Seide, 9. 9. 1927
Puškáš: Spočiatku do žľabu, ktorý sprava vbieha do Bradavice. Stade strmou charakteristickou platňovitou lávkou vpravo do steny na dobre vrstvený skalný terén, cez ktorý stupňami zarastenými machom na sutinovú plošinu. Hore vpravo vybiehajú odtiaľ dve rímsy. Hornou z nich najprv v lámavej, neskoršie v platňovitej skale ľahko hore na rebro hlbokého žľabu, dalej políčkom na dno žľabu. Ním hore. Po niekoľkých metroch žľab prechádza v platňovitú lávku, ktorá vychádza na sedielko v SZ hrebeni už blízko vrcholu. Ďalej hrebeňom na vrchol. Zima: V dolnej časti zasnežený, v prostriedku skalný, v hornej časti skalno-snehový výstup, podľa variantov.
7.Poľská cesta (III) 2h.
W. Betlejewski - Z. Burczak, 25. 8. 1971
Cesta vedie do Vyšnej Vesterovej štrbiny Taternik 1972: Z Vyšnej Vesterovej štrbiny spadá nápadný úzky žľab oddeľujúci S stenu Vesterovho štítu od S steny Vesterovej kopy. Žlab sa miestami mení v komín. V strednej časti je previslý a v blízkosti hrebeňa sa rozvetvuje na dve ramená. Nástup komínom z pravej strany charakteristickej vežičky hore pod previsky a pod nimi šikmo doľava do malého vhĺbenia za spomínanou vežičkou. Odtiaľ 8 m. šikmo vpravo, a potom 5m. rovno hore a postupným traverzovaním vpravo prekročíme žlab na širokú rampu. (lámavé, exponované) Rampou šikmo doprava na kazalničku a v tom istom smere pokračujeme asi 60 m. do malého kotlíka. Z neho vybiehajú dva výrazné depresie a aj hlboký komín. Komínom po snehu pod previsky, potom doľava na rebierko a ním hore na okraj žľabu. Hore žľabom, prvý prah obchádzame zprava, už v blízkosti Vyšnej Vesterovej štrbiny, odtiaľ šikmo doprava akousi depresiou na hrebeň vpravo od vrcholu Vesterovej kopy.
8.Benešová - Tatarka (V+, A0-A1) 6h.
L. Benešová - V. Tatarka, 25. 12. 1973
Cesta vedie do Vyšnej Vesterovej štrbiny J. Flejberk -I. Vozárik, 9. 2. 1976 J. Lučenič - Č. Matej, 7. 3. 1982
9.Piačekova cesta (V, A0) 8h.
I. Meško - F. Piaček - R. Kukučka, 11. 3. 1977
Cesta vedie na Vesterovú kopu vľavo od Tatarkovej cesty.
10.Tatarkova cesta (V, A0-A1) 5h.
L. Benešová - V. Tatarka 19. 11. 1973
Cesta vedie na Vesterovú kopu Paulík - Lamačka, 20. 1. 1975 S. Drlík a spolulezec, 1976 J. Zábojník - L. Králiček, F. Piaček - I. Meško, 19. 2. 1977
11.Glejdura - Prokop (V, ľad 80st.) 5,5h.
S. Glejdura - M. Prokop, 19. 3. 1983
Cesta vedie na Vesterovú kopu vpravo od Tatarkovej cesty 10 skôb, 4 vklínence, 4 hexcentre. Ľad v nástupe cesty býva lezený v zime aj ako samostatný ľad. Nie je popísaný v časti ľady.
12.Glejdura - Mikeš (V+) 4h.
S. Glejdura - Mikeš, 13. 3. 1982
Cesta vedie v hornej časti roklinou do Nižnej Vesterovej štrbiny
13.Tatarka - Záhor (V) 4h.
V. Tatarka - Ľ. Záhor, 13.12.1973
Cesta vedie na Vesterovú vežičku Čižmár - F. Piaček, 1. 3. 1974 J. Milo a druh (sólo), 16. 3. 1976
14.Flejberk - Vozárik (V+, A3) 8h. variant č.13
J. Flejberk - I. Vozárik 27. 12. 1973
Narovnávajúci variant cesty Tatarka-Záhor L. Králiček - I. Meško, 10. 3. 1977 P. Jackovič - M. Pšenek, zima 1985

Schéma k ceste č.8:

Foto - topo k ceste č.8:

Schéma k ceste č.9:

Schéma k ceste č.10:

Foto - topo k ceste č.10:

Schéma k ceste č.11:

Schéma k ceste č.12:

Schéma k ceste č.13:

Schéma k ceste č.14: