Štrbský štít

Popis steny:

Štít v Z hrebeni Hlinskej veže, ktorý oddeľuje Hlinskú dolinu a Mlynickú dolinu. Od Hlinskej veže ho oddeľuje Mlynické sedlo a od Štrbských zubov Štrbské sedlo. Napriek tomu, že na vrchol nevedie značkovaný turistický chodník je často navštevovaný, najmä zo strany Mlynickej doliny cestou č.10, prípadne č.1. Horolezci vyhľadávajú najmä jeho severnú stenu z Hlinskej doliny J steny sú navštevované len sporadicky. 
S stena: Do 400 metrov vysoká otočená do hornej časti Hlinskej doliny. V stene rozoznávame markantný S žľab, napravo od neho S pilier a stenu sprava ohraničuje S rebro. S žľab sa tiahne celou stenou šikmo doprava a končí na Z hrebeni. V 2/3 výšky žľabu z neho doľava vybieha bočný žľab, miestami prechádzajúci v lávku, končiaci na V hrebeni. Medzi týmito žľabmi sa nachádza štítová kupola, poprerývaná kratšími žľabmi a stienkami. Vpravo od S žľabu je výrazný S pilier vysoký asi 330 metrov vrcholiaci v Z hrebeni. Pilier je sprava oddelený depresiou od S rebra, ktoré oddeľuje S a SZ stenu, spadajúcu do Malej záhradky. Asi v 2/3 svojej výšky sa S pilier rozdeľuje na 2 ramená, ktoré siahajú až do doliny. Medzi týmito ramenami sa tiahne výrazná depresia (cesta č. 7). Skala v stene je značne rozlámaná, preto sú výstupy vhodnejšie na zimu. 
Prístup pod S stenu: Od Popradského plesa: modro značkovaným turistickým chodníkom cez Mengusovskú dolinu a Vyšné Kôprovské sedlo do Hlinskej doliny. Pod S stenou Štrbského štítu odbočíme z chodníka doľava a suťoviskom priamo pod stenu (2 ½ hod.). Poznámka: prístup pod stenu z Podbanského cez Kôprovú a Hlinskú dolinu je časovo veľmi náročný (4 – 5 hod.).
J stena: Nad Mlynickou dolinou tvorí markantná pyramída Štrbského štítu pekný uzáver Mlynickej doliny. Jej Južné rebro rozdeľuje dolinu na dve kotliny: vpravo - Mlynická kotlina s Vyšnými Kozími plieskami a vľavo nad Capím plesom, okolo ktorého vedie žltá turistická značka na Bystrú lávku, je štrbský kotol s Okrúhlym plesom. Toto rebro delí stenu na JZ a JV. Horolezecký terén je zaujímavý asi v dolnej polovici steny, vyššie k vrcholovej pyramíde je už ľahší terén cca 150-200 m obtiažnosti II. 
Prístup pod J steny spomínanou žltou značkou až ku Capiemu plesu a pri ňom doľava nad hangom pod stenu.  

Zostup:

Do Mlynickej doliny: najjednoduchší a najrýchlejší je zostup do Mlynickej doliny s pokračovaním k Štrbskému plesu. Z vrcholu doprava do širokého žľabu. ktorým ľahko dole až nad miesto, kde sa zužuje a strmo láme. Tu doprava lávkou do plytkého žľabu, ktorý sa v spodnej časti rozširuje a prechádza v koryto, Žľabom dolu na trávnato-sutinový svah nad Okrúhlym plesom. Znateľným chodníčkom k plesu a cez prah dole k Capiemu plesu, kde sa napájame na žlto značkovaný turistický chodník. Ním k Štrbskému plesu (2 hod.). 2. Do Hlinskej doliny: v zime severným žľabom, t. j. v opačnom smere výstupu č. 2 pod stenu a do Hlinskej doliny. Ďalej cez Vyšné Kôprovské sedlo k Popradskému plesu, alebo Hlinskou a Kôprovou dolinou na Podbanské. Zostup žľabom je vhodný len za dobrých snehových podmienok.

Obrázky steny:

Zoznam Ciest:

1.Zostupovka (I) 0,5h.
M. Janoška, J. Janoška, F. Ruppeldt 26. 9. 1908 (KS 1982 VI/22)
Obľúbená turistická a skialpinistická túra. 1. Opis: R. Komarnicki, R. Kordys, J. Maslanka 28.7.1910, v zostupe. – Z vrcholu dolu východným žľabom, ktorý smeruje cez juhozápadné úbočie štítu do Štrbského kotla nad Okrúhle pleso. Niekoľko metrov povyše miesta, kde žľab prechádza v strmý zráz, traverzujeme vpravo, do susedného plytkého žľabu, ktorý sa v dolnej časti rozširuje na niekoľko skalných korýt. Najvýhodnejším korytom dolu na sutiny, alebo snehy nad Okrúhle pleso. Zima: na snehu L. Šrámek, Z. Záboj, V. Zachoval 28.3.1948
2.Ľavý pilier (III) 1,5h.
D. Buš, P. Padúch, 25.11.2012

3.Stienkou (V-) 1,5h.
D. Buš, P. Padúch, 25.11.2012

4.Zaťkovi k 30-tke (IV) 2,5h.
Z. Lukeš, P. Čendula, 11.9.2012

5.Stratený pilier (V-) 2,5h.
J. Pavlíny, Z. Lukeš, 3.9.2011

6.Presratá línia (V/A0) 2,5h.
J. Pavlíny, Z. Lukeš, M. Sim 17.9.2011

7.Zamatová (V+) 3h.
K. Zuzčinová, J. Dolinský, 17.11.2021
Cesta začína na suťovom kuželi v centrálnej depresii pravej časti steny. Už z diaľky ju možno identifikovať podľa výrazného kútika. Ide o logickú líniu vo väčšinou pevnej hoci občas trocha zamachnenej skale. Prvá dĺžka ponúka po príjemnom rozleze delikátny kútik, ktorý by bol akoby vyrezaný nožom. Nad kútikom je pohodlná polica na štand. Cesta pokračuje sprava za roh platne mierne rozbitou špárou a krátkym kútikom doľava, kde sa preklopíme do obrovských platní. Potom pokračujeme popod previs popri pravej stienke na ďalší štand. Tu sa napája cesta Presratá línia od trojice Pavlíny, Lukeš, Sim. Zo štandu vyliezame sprava cez stienku s výraznou lištou do platne alebo priamo véčkovým výšvihom s voľnými skalami po ľavej strane (vyzerá, že držia ). Nad výšvihom pokračuje ľahký položený kútik a bokom pilierika sa dostaneme na jeho vrchol. Z neho po tráve cca 15-20 metrov na platňovitý blok s menším bouldríkom na štand. Zo štandu, keď prejdeme trávnatou rampou a stienkou, sa dostaneme na druhú výraznú skalno-trávnatú rampu, kde znova stretávame Presratú líniu, ktorá pokračuje doľava po rampe. Nad rampou sa týčia dve vežičky za sebou. Na prvú vylezieme systémom platní a špárou, kde možno nájsť skalu bizarných tvarov. Na vrchole vežičky alebo v sedielku za ňou sa dá zaštandovať. Následne cesta pokračuje poslednou dĺžkou na druhú vežičku. Po ľahkom úvode sa množstvo chytov a stupov trocha zredukuje. Po menšom bouldri sa dostaneme ľahkou sokolíkovou špárou do širočinky, ktorá predstavuje posledný problém cesty. Odtiaľ je to už len kúsok položenou platňou na štand. Zo štandu potom cca 100-150 m pešo ľahkým hrebeňom na vrchol Štrbského štítu.
8.J pilier (IV) 1,5h.
O. Chudý, V. Kecer, 25.5.1969
Hranou piliera na Grószovo rebro. – Vľavo od sutinového kužeľa, z ktorého nastupujeme do Grószovej cesty, je pilier budovaný z veľkých platní prerušovaných prevismi. Dolný nástupový variant vedie jeho hranou, až kým nedôjdeme na vrchol piliera. Odtiaľ cez niekoľko vežičiek na Grószovo rebro a ním na vrchol.
9.J rebro (II-III) 2h.
A. Grósz, B. Szász, 2.7.1921
Možno vylezené už skôr M. Jánoška 6.7.1907(KS 1982 VI/22) Nástup na rebro je z ľavej strany na ostrohe, ktorá najviac zabieha do sutiny. Menovite do najďalej vľavo ležiaceho vhĺbenia, v ktorom je jeden previs, dosť ťažko. Po 50 metroch od vstupu do skál prídeme na plošinu pod dolným výšvihom rebra. Môžeme sem dôjsť takisto sprava, ľahko, cez východné úbočie. (8a nástupový variant) Ďalší výšvih zdolávame dosť ťažko pomocou 40 metrovej veľmi strmej ríny komínovitého charakteru, ktorá sa tiahne z ľavej strany hrany výšvihu. Vystupujeme dlhší čas rebrom hore, až ku skalnému zubu, ktorý sa podobá stĺpu. Po jeho ľavej strane hore a potom cez niekoľko skalných stupňov na neveľký skalný výstup na chrbte. Z malého sedielka, ktoré je za ním, ideme priamo hore na široký vrch obrovského bloku, zostúpime z neho mierne vpravo, východným smerom. Ďalej ešte 25 metrov zaujímavým lezením v pevnej skale a potom od zárezu bez akýchkoľvek ťažkostí po rebre na vrchol.
10.JV stenou (CH-I) 1,5h.
L. Petrik, vodca O. Rusnák, 20.7.1892
10a. Nástupový variant cez rebro - G. Komarnicki na čistom snehu 24. 3. 1912 Obľúbená najčastejšia turistická výstupová trasa a skialpinistická túra. Mlynickou dolinou až k Vyšným Kozím plesám, pod markantné južné rebro Štrbského štítu. Skúpymi splazmi po pravej strane rebra hore a šikmo vpravo na široké sutinovité úbočie Štrbského štítu obrátené smerom k Vyšným Kozím plesám, ktoré sú teraz od nás vpravo dolu. Možno sem dôjsť veľmi ľahko priamo od plies. Ďalej spomínaným úbočím hore, ktoré sprava ohraničuje východný hrebeň, kým zľava južné rebro. Vystúpime vysoko hore do sutinového, niekedy v lete zasneženého krátkeho žľabu, ktorý sa vrýva do skál južného rebra. Žľabom hore cez niekoľko drobivých skalných prahov do malého zárezu v rebre. Ďalej po ľavej strane rebra, ktoré je tu mierne a široké, na konci po skalách na vrchol.