Bradavica

Popis steny:

1.Starolesnianska štrbina (II-III) 1h.
I. Król — M. Zaruski, 22. 8. 1909.
Zima: K. Pavlík a druhovia, 12. I. 1955, Viac-menej na snehu. Lámavou roklinou na štrbinu. 1 hod., II—III.
2.Poľská cesta (IV, ľad 80st) 4h.
Z. Migdal - J. Szyszko 5. 2 .1980
Výstup začíname v dolnej časti žľabu, ktorým vedie cesta č.1 na Starolesniansku štrbinu. Odtiaľ priamo hore na naklonený trávnatý výčnelok, pod ktorým je výrazný žľab (v zime ľadopád 30 m). Žľabom do žľabu spadajúceho zo Starolesnianských Vrátok (prechádzame v tomto mieste cestu č.3). Následne priamo hore po skalách ohraničujúcich z pravej strany žľab, až do Starolesianských vrátok.
3.Tomassonovej cesta (II-III) 2-3h.
B. Tomassonová — vodca J. Breuer — J. Strompf, leto 1899
Zima: V. Roland a druhovia. V podstate ide o snehový výstup, okrem hornej vrcholovej časti steny od lávky (Galérie). Po lávke podľa okolností pri slabom zasnežení je niekoľko skalno-ľadových prahov. V zime je potrebné brať do úvahy lavínovú situáciu. V prípade nepriaznivých podmienok vo vrcholovej časti je možné vytraverzovať žliabkom do Vyšnej Starolesnianskej štrbiny a V hrebeňom (III) na vrchol. Puškáš: Nástup pri skalnej ostrohe, ktorá siaha do sutiny najnižšie a končí sa charakteristickou obrovskou šedozelenou platňou. Medzi ostrohou a stenou vedie hore sprava doľava často snehom vyplnený žľab. Žľabom hore, nie dlho, do miesta, kde sa zužuje. Tu po lámavých skalách na ľavé vedľajšie rebro a po jeho širokom chrbte kus hore. Akonáhle je rebro strmšie, naspäť vpravo do žľabu. Po štvormetrovom previsnutom stupni vystúpime znova doľava na chrbát rebra. Po tomto kúsok hore. Tam, kde stena vpravo je menej naklonená, kúsok nad nami je skalný kotol, prejdeme plytký žľab a, stúpajúc najprv priamo, potom šikmo doľava a nakoniec doprava, dosiahneme kotol. Ďalej strmými komínmi a puklinami v dosť exponovanej stene kúsok doprava. V hornej časti steny príšeme na štvormetrovú veľmi naklonenu, v prostredku puknutú platňu a za ňou na širokú lávku, ktorá beží vodorovne pod štítovou stenou. Niekoľko metrov doprava po lávke a potom strmou a plytkou trhlinou v stene priamo hore na severovýchodný vrchol. Dolu lámavá skala. Charakter steny najmä v dolnej časti pripúšťa mnohé varianty.
4.Motykova cesta (V) 4h.
S. Motyka — J. Sawicki, 29. 9. 1932
G. Körtvélyessy — K. Zlatnik, 20. V. 1951, tento výstup popisali. S - Pilierom steny. — Obľúbená cesta. Nástup plytkým žliabkom, veľmi ťažko, idúcim šikmo doprava. Žliabok mizne v hladkých skalách. Ďalej traverz po sutinovej lávke doľava pod krátky komín na hrane piliera. Pomocou živého rebríka do komína a ním tri metre na balkón. Z balkóna veľmi ťažko, kútom s malými stupmi na ťažký terén. Mierne doprava a zas doľava na ďalší balkónik v hrane piliera. Z balkóna doprava do žliabku s voľnými blokmi a cez ne na veľkú sutinovú terasu. Z terasy traverz vpravo do hladkého žliabku, veľmi ťažko. Žliabok sa stáva strmým. Odtiaľ traverz vpravo po hladkých stupňoch a z nich šikmo vľavo hore zas nad žliabok. Po lámavých skalách pod previsom do ľavého kúta, ním hore po hladkých stupňoch na ďalšiu sutinovú terasu. Po nej vľavo na balkón v hrane piliera, zloženého z voľných skál. Teraz alebo traverz vpravo, a potom doľava hore na hladkú vežu, alebo traverz doľava a otvorenou stenou tiež na vežu. Z veže prekrok do steny, veľmi ťažko a stenou na sedielko nad hlavný výšvih piliera, asi dvesto metrov. Ďalej po skalách pod vrcholový výšvih piliera, potom hladkým vhlbením vľavo do hrany, veľmi ťažko. Po hrane, ktorá sa mení v hrebeň, ťažko na vrchol.
5.Tatarkova cesta (IV+) 3h.
E. Vališová - V. Tatarka, 17. 1. 1975, Kútom SZ steny po galériu
V. Tatarka - L. Páleníček, 15. 6. 1975 štítová stena - kupola Najobľúbenejšia cesta steny. 2. leto: M. Kopalová - V. Suchel, 18. 6. 1978 po galériu Kulhavý - Romanovský, 20 .2 .1976 Matej - Schwab, 11. 3. 1976 Ľ Záhor - J. Milo, 14. 3. 1976 Schwarz - Zajíc, Hlaváček -Mikúš, 16. 3. 1978 P. Jackovič - M. Pšenek,zima 1988
6.Prostredný SZ pilier (IV-III)3h.
M. Holéczy — J. Mešter, 12. VI. 1949
Prostriedkom steny, medzi severným pilierom a severozápadnou hranou a vo vrcholovej stene na východný vrchol. — Severnú a severozápadnú stenu rozdeľuje mohutný pilier. Vpravo od piliera sa tiahne široký žľab a asi v dvoch tretinách výšky sa stratí v severozápadnej stene. Vpravo od žľabu je menej výrazný pilier. Nástup pod ním. Cez snehové polia dĺžku lana priamo hore, potom asi dvadsať metrov po hladkých, vymytých skalách do stienky, ktorou sa začína. Uprostred stienky tri metre hore na machom porastený trojuholník tesne pod veľkým previsom. Krok doprava na naklonenu platňu. Na okraji platne dobré záchyty, potom dva metre traverz cez machom zarastenú platňu. Šikmo štyri metre doľava hore na pilier. Ním šesťdesiat metrov hore po lámavých a voľných balvanoch. Previsnutý vel balvan obídeme vpravo a zase naspäť. Dĺžku lana po obrovských balvanoch hore, odtiaľ veľmi ťažký a nebezpečný traverz vľavo do komína, ktorý je naplnený kamením a pieskom. Ľavou stenou po pohyblivých skalách na hlavný pilier, ktorý rozdeľuje severnú a severozápadnú stenu. Strmým trávnikom šikmo hore severnou stenou až na sutinovisko pod vrcholovou stenou. Stenou desať metrov hore, potom dve dĺžky lana vodorovný traverz až do prostriedku steny vrcholca, odtiaľ komínom a päť metrov previsnutou stienkou na východný vrchol. Veľmi lámavé a padajúce skaly. 3 hod., dolu IV, hore III.
7.SZ hrana a SZ komín (IV) 3h.
R. Kubin — V. Roland, 11. 8. 1937.
Severozápadnou hranou a severozápadným komínom. — Severozápadná hrana sa končí dolu skalnou ostrohou. Nástup na severozápadnú hranu je od severu, vľavo od charakteristickej platne v ostrohe. Po ľavej strane platne hore na sedielko v severozápadnej hrane. Po hrane až na veľkú sutinovú lávku pri základní štítovej steny. Nad sebou vidíme markantný komín, ktorý rozvojuje severovýchodný vrchol Bradavice. Komínom dvadsať metrov na prvý skalný blok. Odtiaľ v pravej časti komína 10 metrov na druhý skalný blok. Zárezom šikmo doprava hore na naklonení plošinu 10 metrov. Odtiaľ doľava na ďalšie naklonené odštiepené balvany. Dobré stanovište. Stena komína pokračuje doľava mierne sklonenou puklinou. Touto hore, najťažšie miesto, k dobrému miestu na istenie, 6 metrov. Komín prechádza v žľab. Žľabom do skalného okna, 30 metrov, z neho na druhú stranu a na vrchol. Exponované.
8.SZ roklina (III) 2-3h.
E. Lindner — T. Szaffka, 20. 8. 1911
Žľabom Bradavice na sedlo Bradavíc. — Mohutný snehový žľab, ohraničený vpravo severnými zrázmi západného vrcholu Bradavice a Vesterového štítu, vľavo zasa severozápadnou hranou. V hornej časti je prerušený dvoma schodmi. Od chodníka, ktorý vedie k Prielomu, cez sutinu k rokline a snehom hore k prvému, dvanásťmetrovému schodu. Zliezame ho najprv ľavou trhlinou a potom šikmo doprava hore. Nad prvým stupňom tridsať metrov ďalej snehom hore až pod horný schod, ktorý tvorí jaskyňu. Stade po pravej strane rokliny, lámavé skaly, nad horný stupeň a najvyššou časťou rokliny na sedlo Bradavíc, medzi severozápadným a juhozápadným vrcholom. Pozor na lámavé a padajúce skaly! V rokline väčšinou cez celé leto sneh. Zima: Na čistom strmom snehu, okrem horného, veľmi nepríjemného úseku. (↑ A. Roth — K. Schimke, 29. IV. 1934; ↑ R. Glatz — J. Maitner, 15. III. 1936; ↑ Z. Korosadowicz, 2. II. 1946.) Dolný variant, okrem žľabu. — Od päty komína, ktorý sa tiahne vľavo od jaskyne, pomocou plytkej trhliny cez ľavú stenu žľabu sedem metrov šikmo doľava hore. Potom po veľmi úzkej rímse doľava až k hrane steny a po exponovaných stupňoch oblúkom doľava. Nakoniec po platniach priamo hore na širokú sutinovú lávku, ktorá beží vodorovne pri základní severnej štítovej steny. Odtiaľ na severovýchodný vrchol. Používa sa, keď horný schod v žľabe je veľmi zľadovatený. 2 hod.; (III.)