Batizovský štít

Popis steny:

Mohutný dvojvrcholový štít v hlavnom hrebeni V.T. Na V ho od Zadného Gerlachu oddeľuje Západné a Východné Batizovské sedlo, medzi ktorými je vodorovný hrebeň tzv. Batizovské zuby.Na Z ho od Kačacieho štítu oddeľuje množtvo zubov a štrbín napr. Batizovská ihla, Prostredná Bat. štrbina, Bat. kopa, Nižná Bat. štrbina, Bat. vežička, Nižné Kačacie sedlo, Kačací hrb a Prostredné Kačacie sedlo.Štít ma dva vrcholy - hlavný: Veľký Batizovský štít a nižší západný Malý Batizovský štít oddelené Vyšnou Batizovskou štrbinou. Na J do Batizovskej doliny spadá mohutnými platňami, ktoré su častým cieľom horolezcov. Prístup pod J stenu. Od Sliezskeho domu Magistrálou (červená) k Batizovskému plesu (1 1/4 h.). Od výtoku plesa popri pravej strane plesa na druhú stranu (znateľný chodník) medzi obrovské morénové balvany. Cez ne na dno doliny na trávnatú vyvýšeninu, ktorá sa tiahne do vnútra Batizovskej doliny až po platňovité steny padajúce z terasy v doline. Tu doľava okolo stien a dnom doliny hore. Vpravo ostáva samostatný vrchol Kostolíka. Vystúpime až do najvyššieho kotla k ústiu širokého žlabu padajúceho zo sedla pod Drúkom. Tu doprava sutinami hore pod J stenu Batizovského štítu (1 hod.)

Zostup:

Zostup do Batizovskej Doliny (II) 1 hod. Zo Z vrcholu Malého Bat. štítu strmou stienkou na S strane dole a hrebeňom do Batizovskej štrbiny medzi vrcholmi. Po platniach vpravo od hrebeňa hore na skalný zub a cez poslednú, najvyššiu štrbinku na V, hlavný vrchol 15 min. Z hlavného V vrcholu - V hrebeňom 30m dole po platniach. Prejdeme do S úbočia a pokračujeme po stupňoch a poličkách pozdĺž hrebeňa asi 60m. dole. Na vhodnom mieste hrebeň prekročíme a v JV úbočí cez niekoľko širokých schodov zídeme dolu do J žľabu Západného Batizovského sedla. Žľab sa nižšie rozvetvuje. Jeho prostrednou vetvou dole na najvyššiu terasu Batizovskej doliny, na Vyšnú Batizovskú roveň 45 min.

Obrázky steny:

Zoznam Ciest:

1. Ľavým krajným vhĺbením (V) 4h.
S. Samuhel, Ľ Vestenický 27.7.1961
Ľavým, najkrajnejším vhlbením steny na západný hrebeň a vrchol. - Kuloárom Nižného Kačacieho sedla asi 50 m. k miestu, kde sa rozvetvuje. Na sedlo sa ide vľavo. Vpravo je komínovitá puklina, ktorou vedie náš výstup. Cez prvý previs zľava po platni pomocou skób, pod jej okrajom prekrok do pukliny a do výklenku. Odtiaľ cez previs a 10 m. stienkou na sutinovú lávku, ktorá sa končí v jaskynke. Z jaskynky pod strechou doprava na hladkú platňu a ňou pod ďalší previs. Prvý ťažký úsek. Previs obchádzame sprava. Nad ním sa začína menej strmý žľab, ním tri dlžky lana, po 20-tich metroch priamo cez dva menšie previsy až pod previsnutý prah, utvorený z dvoch výklenkov. Cez spodný priamo, horným sprava pomocou skoby, druhý ťažký úsek. Ďalej 40 m. žľabom k jeho rozvetveniu. Pravou vetvou, veľký previs obídeme po stene vpravo 50 m. do výraznej štrbiny, za prvou vežou v hrebeni.
2. Depresiou (V) 5h.
D. Dingo, M. Švec, M. Ondrejkovič, 5. 8.1973.

3. Čiernobiele sokolíky, (VI+) 1,5h.
R. Babička, A. Michálková, V. Malý, 9. a 10. 9. 2000.
Pozn.: Cesta vedie výrazným bielym pásom v spádnici Batizovskej vežičky. Stanovištia sú zaistené nitmi a skobami, cestou je možné bez problémov zlanit' na nástup. Info: M-6/2000
4. Variant stokom vody (V+,A0) 2h.
V. Tatarka, J. Michalko, 31.8.1983 (len po Bernadzikiewicza)
Cesta je spodným variantom cesty č.5
5. Josemicka, (IV+,A0) 4h.
Gocal, Filipik,11. 8.1980
Horná časť cesty je identická s cestou č.4. Cesta nastupuje vpravo od cesty Stokom vody.
6. L. Lapúnik, B. Čiernik (VI)
L. Lapúnik, B. Čiernik,15. 5.1982

7. H. Przedpelska, M. Czachor (V+) 5h.
H. Przedpelska, M. Czachor, 16. 5.1979.
(Prvá publikovaná schéma cesty, podobný výstup s miernymi odchýlkami v roku 1976 W. Cyvinski a B. Przybyla)
8. M. Griesel, V. Petrík (IV+,A1) 4,5h.
M. Griesel, V. Petrík, 28. 8.1970

9. S. Bernadzikiewicz, A. Kenar (III) 3h.
S. Bernadzikiewicz, A. Kenar, 3. 8.1930
Ľavou polovicou na západný hrebeň a na západný vrchol. V tejto stene západného vrcholu vidíme dve rebrá, z ktorých ľavé sa nad sutinou láme strmou stenou. Táto stena je ohraničená sprava veľkými, trávou prestúpenými platňami, vrúbenými opäť po pravej strane oblúkom previsov. Výstup smeruje v podstate po tomto ľavom rebre. Nástup kúsok vpravo od miesta, kde skaly najd'alej vybiehajú do sutiny v doline. Spočiatku priamo hore, potom stále blízko horného okraja spominaných, trávou prerastených platní, priečne ďoľava na sedielko ľavého rebra. Rebro sa nad nami strmo dvíha, vľavo od neho vedie hlboký kuloár. Ním niekoľko desiatok krokov hore, potom doprava na stupeň v rebre, ktorý je už nad jeho výšvihom. Znovu do ľavého boku rebra a cez stienky a zárezy k odštiepenému balvanu. Od neho priamo hore na rebro a po hrane na západný hrebeň. Niekoľko metrov po ňom na západný vrchol. Variant v Bernadzikiewiczovej ceste. (V) - Markantný kuloár v hornej časti steny je ohraničený rebrom, po ktorom vlastne pokračuje cesta prvých lezcov. Nevybočíme na spomínané rebro, ale pokračujeme ďalej v kuloári cez jeho prahy. Posledné dva z nich sú mierne previsnuté, neobyčajne ťažké; cez ne na západný hrebeň a ním na západný vrchol. . L. Pavlán - P. Rožek, 22. VIII. 1959.
10. Hermelin Light, (VII-), Variant v Tatarkovej ceste
Maďarskí lezci: Gászner Róbert, Rászner Roland, Márkus András, v roku 1995.

Schéma k ceste č.2:

Schéma k ceste č.3:

Foto - topo k ceste č.3:

Schéma k ceste č.5:

Schéma k ceste č.6:

Schéma k ceste č.7:

Schéma k ceste č.8:

Schéma k ceste č.10:

Foto - topo k ceste č.10: