Ba�ta Zadn�

Popis steny:

Zadná Bašta je horolezecky významný vrchol v hrebeni Bášt, oddelený od Zlatinskej veže Diablovým sedlom a Malej Capej veže Vyšným Baštovým sedlom. Je najmohutnejším masívom v celom hrebeni Bášt. Má tri vrcholy, južný - najvyšší, prostredný a severný. J vrchol od prostredného oddeľuje Predná Baštová štrbina, prostredný vrchol od severného oddeľuje Zadná Baštová štrbina. Cesty vo V a SV stene nad Mengusovskou dolinou sú vhodné najmä na zimné lezenie, viaceré sú však veľmi rozlámané, exponované a pomerne zle odistiteľné. Výstupy v zime sú náročné zimné akcie. Je na mieste nepodcenovať časovú náročnosť jednotlivých výstupov, pretože tá, v spojení s nie práve najjednoduchším zostupom, môže vyústiť do neplánovaného bivaku. Obe steny V a SV, ktoré tvoria masív predelený pravým pilierom uvádzame v sprievodcovi pod V stenou
V stena: Meria 300-500 metrov, najväčšiu výšku dosahuje pravým pilerom, ktorý oddeľuje V a SV stenu. V stene sú markantné tri piliere a 2 vhĺbenia, z ktorých ľavé vedie prakticky až do Prednej Baštovej štrbiny a výrazné pravé vhĺbenie, medzi prostredným a pravým pilierom, končí na pravom pilieri. Horná tretina steny je miernejšia a umožňuje prestup viacerými smermi.
SV stena:
Vypína sa nad žľabom smerujúcim do Vyšného Baštového sedla, v ľavej časti cez ňu prechádza charakteristický biely pás vylámaných a vymytých skál, v pravej strane je zas výrazný SV pilier, končiaci na S vrchole.  
Prístup pod V a SV stenu: Od Popradského plesa modrou značkou do Mengusovskej doliny, smerom na Hincove plesá. Pod začiatkom prudkého stúpania, kde začínajú serpentíny, odbočíme zo značky doľava a pokračujeme vyšliapaným chodníčkom do Satanovej dolinky. Sutinovým svahom pod V stenu. Pod SV stenu pokračujeme doprava, popod najnižší výbežok pravého piliera, za ktorým sa dvíha suť smerom do ústia žľabu spadajúceho z Vyšného Baštového sedla. Suťou  pod SV stenu. (1 1/2 hod.). Za spracovanie fotografií a schém ciest na Zadnej Bašte ďakujeme Marošovi Jacinovi.

Zostup:

Zostup do Mengusovskej doliny nie je vhodný a ani ho neodporúčame. Zlanenie stenou je pomerne problematické kvôli rozlámanosti terénu. Nad strmou spodnou časťou je položenejšia vrcholová časť. V prípade núdzového ústupu je možné vytraverzovať po policiach doľava do žlabu spadajúceho z Diablovho sedla.Najpraktickejší zostup je do Mlynickej doliny - žľabom medzi Prostredným a Južným vrcholom. Zo štrbiny šikmo doľava dole do rokliny a ňou, alebo skalkami vpravo až na vysoký sutinový kužel v Mlynickej doline. (v lete 30 min.) Zostup do Mlynickej doliny v zime, po posúdení lavínovej situácie: Z južného hlavného vrcholu na juh po hrebeni smerom k Diablovine až do sedielka. Odtiaľ dolu  do Diablovho žlabu, ktorý dosahujeme asi v polovici jeho dĺžky a ním na dno doliny. (Ch- II, 1 hod. ) 

Obrázky steny:

Zoznam Ciest:

1. Ľavou časťou V steny ( miestami III) 2 h.
J. K. Dorawski, J. Kiełpiński, A. Szczepański, J. A. Szczepański, 29. 7.1933.
Zima: Ideálny zimný výstup:H. Czarnocki, S. Kozlowski, T. Strumillo, A. Wala, 19.3.1955 Cesta prechádza ľavou stranou V steny, cez ľavý pilier, ľavé vhĺbenie až na hornú časť prostredného piliera. Nástup v ústí žľabu spadajúceho z Diablovho sedla. Hornou, širokou trávnatou lávkou na rebro spadajúce z J vrchola. Po rebre 30 m hore, ďalej šikmo doprava skalnato-trávnatým terénom niekoľko dĺžok prechádzajúc ľavým vhĺbením až na výrazný, prostredný pilier. Ním hore do Prednej Baštovej štrbiny a doľava na J vrchol. Lámavé, cesta nie je vhodná na leto.
2. Ľavý pilier (V-) V stena 7h.
J. Maczka, J. Rusinowski, D. Miodowicz-Wolf, 5. 4. 1972, v zimných podmienkach.
Vstup do steny v markantnej skalnej zátoke ohraničenej čelnou stenou ľavého piliera zľava a ľavým pilierom zprava (cesta 3). Vhĺbením hore 40m a na konci krátkym komínikom na lávku. Ňpu doprava cca 30 m doprava pod drobivú rínu. Rebierkom vpravo od nej pod výraznú skalnú bariéru. Spod nej strmou lávkou vľavo hore 20 m až na jej koniec. Hore strmým rebierkom (V-) a potom už ľahšie na veľké snehové pole (tráva). Tu križujeme výstup č.1 (pozri foto). Nad poľom je jasne viditeľný nasledujúci pilier, Spočiatku pod ním doprava až k miestu kde sa dá vystúpiť priamo na ostrie piliera - nevýrazným vhĺbením v strmých skalách a nakoniec lámavým komínikom na ostrie. Pokračujeme nevýrazným rebrom asi 200 m už ľahším terénom až na južný hlavný vrchol Zadnej Bašty.
3. Ľavé vhĺbenie(IV) 3h.
J. Biederman – J. Panfil, júl 1958
Z dna doliny cez skalný prah na veľkú sutinovo-trávnatú plošinu. Ďalej priamo dnom vhĺbenia, najťažší úsek (100 m), až na miernejší skalnato-trávnatý terén, ktorým na vrchol.
4. Prostredný pilier (dole V, hore III) 3,5 h. I. Gálfy,I. Urbanovič, 10. 6. 1958 J. Biederman – J. Panfil, 7. 1958 Zima:I. Gálfy,I. Urbanovič, 7. 3. 1960
Nástup je v najnižšom bode piliera, po stupňoch a úzkej rímse doprava pod zvislý machnatý kút. Ním hore niekoľko metrov čaistočne po skobách, a potom doľava na hranu piliera, ktorou pokračujeme až na ľahší terén. Nad nami je horná zvislá časť piliera. Cez krátku stienku do zárezu a ním až na koniec. Vodorovný traverz doľava cca 6 m cez platňu a priamo hore na pilier. Stále pilierom až na ľahší terén a po ňom na vrchol.

5. Diretisima-Ivanov nápad (V, A2, RP: M6+)
A. Belica – I. Koller – M. Ondráš – P. Tarábek, 2. – 5.3.1974
Zima sólo: J. Slavík, zima 1976 1.RP: D. Kuráň, J. Šofranko, zima 2006, M6+ Časť cesty – medzi stanovišťami 3 a 8 – preliezli M. Ondráš a P. Tarábek 3. 7. 1973. Nastúpili cestou č. 4, z ktorej traverzovali doprava a po prelezení 5 dĺžok sa do nej vrátili. Článok o prvovýstupe v Krásach Slovenska si pozrite dole na fotke.
6. Jón - Satanova platňa (V, A3) 15 h.
L. Jón, zima 1975, 15 hod., V, A3.
Cesta vedie vhĺbením vľavo od vhĺbenia Diretisimy až pod previslú platňu vľavo od tzv. kocky, charakteristického útvaru v strede východnej steny. Ľavou časťou platne - hore. O Záhade Maďarskej cesty si prečítajte v story k tejto ceste.
7. Narovnanie Pravého vhĺbenia (V+, A2) 20h.
M. Berbeka – R. Gajewski – A. Machnik, 19. – 21. 2. 1978
1 opakovanie: D. Becík, P. Zelina, 18. a 19.1.1979
8. Pravé vhĺbenie (V-VI, A1) 7h.
J. Andráši – A. Puškáš, 28. 7. 1948, Zima:I. Gálfy, J. Weincziller, 5. 2. 1959
Opis podľa prvovýstupcu Andrášiho: Vstup do steny je v hlbokom bielom záreze, ktorý sa tiahne od veľkého bieleho odštepu v polovici steny. Po dobrých stupoch 25m hore. Traverz 3 m doprava (skoby, A1?) a 8 metrov hore (VI) po pravej strane zárezu na šikmé platne. Cez ne traverz doľava 4 metre opäť po skobách. Priamo hore po previsnutej stienke 2 metre a traverz doprava 5m k veľkému bloku pod čiernu previsnutú stienku. Ňou pomocou skôb (A1, VI) ťažko hore a hneď doľava traverzom (VI), najťažšie miesto. Potom 5m priamo hore do širšej časti zárezu. 75m zárezom po vypuklých miestami voľných skalách až do miesta kde sa zárez strmo zdvíha. Tu traverz doprava 10m a ďalej cez exponovanú stienku 15 m. hore na šikmé platne. Cez ne prekrok doprava na trávnatú plošinku s nápadným blokom. Odtiaľ trávnatým, miestami previsnutým komínom hore asi 5 m. Z komína traverz doľava 5 m v rozbitom teréne. Priamo hore cez previsnutú stienku do trávnatého žľabu, ktorý nás vyvedie na plošinu a po dobrých stupňoch na pravý okraj veľkého bieleho odštepu. Ľahkou ornou časťou steny (II) ľubovoľne na vrchol. Cesta je v súčasnosti dosť preskobovaná.
9. Pravý pilier - ľavou časťou (V-VI) 6h.
J. Mączka – J. Rusinowski, 16. 7. 1969
Schéma je z výstupu: M. Ondráš – J. Tarábek – P. Tarábek, 31. 3. 1972, 12 hod.,V. Zo 7 stanovišťa dve dĺžky (III-IV) priamo hore potom Zamkovského cestou na vrchol.
10. Pravý pilier - Zamkovského cesta (IV-V) 6h.
Z. Dąbrowski – Š. Zamkovský, 3.8. 1934, Zima: K. Dědek, Z. Studnička, 27.2.1959

11. Pravý pilier - pravou časťou piliera (V+,A2)
J. Kulhavý – J. Romanovský – P. Slováček, 27. – 28. 12. 1977
Od 9. dĺžky na vrchol Zamkovského cestou.
12. Pravým komínom (V, A0, 70st.) 11h.
B. Kadlčík – Pilát – J. Romanovský, 19. 1 .1980

13. Grószova cesta (IV) 4h.
A. Grósz – R. Szász, 22.7.1920
Zima: K. Bocek, K. Zlatník, 13.4.1951 (len horná časť) J. Červinka, V. Šmída, 11.3.1960 Nástupový variant sprava: J. Sláma – J. Šissler, 5. – 6. 4. 1962, 5-6 hod., V.
14. Juríček - Poliak (V+, A2) 13h.
K. Juríček – L. Poliak, 18. – 19. 3. 1986
Cesta vedie až po 4 st. na rozhraní V a SV steny. Materiál, 11 skôb, 13 vklínencov,1 rebrík, 45m lano.
15. Kútom SV piliera (V) 5h.
V. Kecer – F. Ždiarsky, 24. 9. 1967
Cesta lezená v letnom období je pravdepodobne viac-menej identická s cestou č.16.
16. SV pilier - ľavou časťou (V+, A1) 18h.
J. Beneš – J. Kulhavý, 29., 30. – 31. 12. 1976
1 leto: P. Mikuš, V. Matuška, 31.3.1978. 10 hod.
17. SV pilier (V, A2) 15 h.
J. Holec – J. Romanovský, 1. – 2. 3. 1974

18. Vyšné Baštové sedlo (IV-V) 4h.
S. Motyka – J. Sawicki, 5. 7. 1932
Do sedla vedie strmý 350m žľab zakončený 200m komínom. V lete skalnou ostrohou vpravo od žľabu a príhodnou lávkou doľava pod samotný komín. Zvyčajne je mokrý. Pravou stienkou komína cez tri prahy, posledný na konci čiastočne dnom až na sutinovú plošinu. Z nej strmým zárezom vpravo od komína 15 metrov a potom späť do komína na plošinu pod zaklineným blokom. Z plošiny šikmo vpravo hore na strmé rebro, jeho ostrím k veľkej plošine. Nesúvislou rínou 15m nierne vpravo a potom šikmo vľavocez rebro na sutinovú poličku. Po pravej strane komína asi 60 m. hore, ďalej priamo dnom až po jeho rozdvojenie. Ľavá časť zaniká v skalkách Zadnej Bašty, pravou odnožou komína cez tri previsy vystúpime na sedlo. V zime je komín pretečený ľadom - miestami súvislý sneh. Hodnotná a pekná zimná túra - pozor na lavíny!.
19. Ľavou časťou V steny (V) 6-8h.
19a (1) J. Svrček, P. Čaplický, 15. 2. 1987, 8 hod.
(V), skoby, vklínence 19b (2) J. Svrček, P. Čaplický, 18. 2. 1987, 6 hod. (V), skoby, vklínence