Vysoké Tatry - Solisko Mlynickďż˝ ďż˝trbskďż˝ - 2301 m Popis - štítu: Zostup zo štítu: Z týchto štítov je praktický a najbezpečnejší zostup hrebeňom k Prednému Solisku. Pozri Soliskový hrebeň. Na stranu Furkotskej doliny je možné zostúpiť i niektorým zo spomínaných výstupových žľabov. |
M. Romanowski, A. Wardzinski, A. Wilczkowski, 26. 8. 1971 Prvé rebro vpravo od Soliskového žľabu. Rebro začína výšvihom. Vpravo od výšvihu strmým komínom asi 90m, ďalej vpravo trávnatým terénom až na menej výrazné rebro. Ostrím rebra pod strmý výšvih, trochu hore až pod uzatvárajúci blok, potom traverz doľava na kazateľňu (miesto V+) . Ďalej ostrím rebra až na vrchol. AP IX / 68. |
Žlab resp. kuloár lezený už dávnejšie, podľa snehových podmienok a variantov II-III. Vhodné skôr na zimu. |
I. Franková, M. Bobovčák, 4. 3. 2012., lezené súčasne Pozn. Možno lezené aj skôr. Ľavé rebro je oddelené sprava širokým kuloárom od rebrovitého výšvihu, ktorého ľavá strana je porastená kosodrevinou. Nástup je v komíne, ktorý je vpravo od spomínaného výšvihu. Komínom s ľadíkmi a glazúrami až pod skalnú bariéru, ktorá ho uzatvára. Traverz doprava na trávnatý výšvih. Ďalej doľava hore ponad bariéru smerom k vrcholu spomínaného výšvihu. Potom plochým pilierom, ktorý sa vypína nad kuloárom. (cesta 2), alebo tesne vpravo od neho strmým snehom až k miestu kde vrcholí ľavé rebro. Odtiaľ spoločne plochým pilierom na vrchol. Za tvrdého snehu ideálna zimná túra. 3. Variant 3a (III) Andrzej Biborski, 30.12.2015
Opis PL:Dnia 30.12.2015 przeszedłem wariant na wschodniej ścianie Soliska Strbsko-Mlynickego:
Wejście jak start drogi Medvec-Sim (droga nr 4), z żlebika startowego w lewo na skalno-trawiaste żeberko (III) i dalej przez kosówki i śniegami do połączenia z drogą Franková - Bobovčák (droga nr 3) nad kominem i dalej tą drogą. |
M. Medvec, M. Sim, 13. 12. 2008 |
K. Fabiánová, M. Medvec, 1. 10. 2006, V stena 1. RP: Z. Matajsz, M. Medvec, 16. 6. 2007 Pozri aj fototopo pri ceste 6. a schému cesty 7. |
I. Staroň, M. Belopotocký, 1. 9. 2009 Cesta má 4 dĺžky, vedie v pevnej skale a sleduje systém špár až pod vrcholový kút ( kút vľavo od kúta ktorým ide Quo Vadis ). Kľúčové miesto cesty je práve tento kút. Zlaniť sa dá zo zanechaných slučiek na 2 x 60m. |
P. Jackovič, M. Medvec, 2. 6. 2007, klasifikácia ? 1. RP. Z. Matajsz, Kos, M. Medvec, 16. 6. 2007 (VII) Pozri aj fototopo pri ceste 6. |
Z. Lukeš, J. Pavlíny, 21. 8. 2011, 6 hod Je veľmi pravdepodobné, že rebro bolo lezené už skôr, nakoľko v sprievodcovi od A. Puškáša AP IX / 67 cesta uvedená ako "Prostredným rebrom" je zle nakreslená vo fotografii steny. Možné nástupové varianty, ktorými mohli ísť neznámi lezci sú označené aj ako 8a. Je nepochybné, že prvý opis rebra podali Z. Lukeš a J. Pavlíny, ktorí taktiež upozornili na túto sprievodcovskú chybu. Pozri aj cestu č. 20, kde pravdepodobne vedie výstup Prostredným rebrom. Opis výstupu Arnovým rebrom, a variant nástupu na rebro - 2 dĺžky. Pozri schému a fototopo pri ceste |
I. Král, Z. Lukeš, 27.12.2009, 5 dĺžok III-IV, ďalej snehom. |
Z. Lukeš, P. Holcer, 4. 8. 2011 |
Z. Lukeš, P. Hazucha, 30. 12. 2010 7 dĺžok (50m), Pozri fototopo pri ceste |
Z. Lukeš, J. Pavlíny, 5. 3. 2011. Pozri fototopo pri ceste. 1. zimné opak?: R. Mudroň "Gaston", R. Berešík, 4. 3 . 2012.
Letný nástupový variant (IV+) 2h. |
Z. Lukeš, J. Pavlíny, 27. 2. 2011 |
R. Kubín, R. Oplt, V. Roland, K. Šmidingr, Š. Virost, 31. 7. 1938. Zima: P. Rajtar, I. Treskoň, 7. 1. 1964 Z vrcholu spadá asi 250-300m V rebro, ohraničené z oboch strán žlabmi. Nástup pravým žlabom asi 15m a vľavo úzkou lávkou na rebro. Skalné zuby obchádzame. AP IX / 65. |
F. Ždiarsky, 18. 10. 1965, AP IX / 66 Vystupujeme priamo žlabom spadajúcim z Nízkej lávky medzi Mlynickým a Štrbským Soliskom. Pred jeho rozšírením a vetvením odbočíme doľava, do depresie v stenách Mlynického Soliska, vľavo od Kubínového rebra. Depresiou doľava, neskôr doprava a mierným terénom na vrchol. |
M. Bušovský, E. Hutláková, S. Matvej, 17. 3. 1983, AP IX / 63 Nástup žlabom ako u cesty 15. Tam kde sa vetví pokračujeme priamo žľabom na S štrbinu Nízkej lávky, ktorá je od depresie v ceste 15 oddelená zreteľným pilierom. |
M. Pronobis, 11.09.2011. Pozri fototopo pri ceste. Nástup žľabom ako cesta 15., až po trávnatú rampu pod pilierom, ktorý delí depresiu v ceste 15. a žlab na Nízku lávku v ceste 16. Priamo pilierom na vrchol. Spolu s cestou 15. - to môže byť zaujímavý zimný výstup. |
I. Treskoň, F. Ždiarsky, 18. 10. 1965, AP IX / 60 Nástup na hranu z trávnato sutinovej rampy, ktorá sa ťahá od Nízkej lávky k Šedej lávke. Prístup č.15., alebo ďaľším žlabom sprava rovno na Šedú lávku odtiaľ zostup pod hranu. Spočiatku priamo po rebre pod kolmý výšvih. Obídeme ho zľava za hranu cez odštiepenú platňu do kúta. Kútom a kolmou stienkou na plošinu v ostrí rebra. Nad ňou je ďaľší kolmý výšvih, obchádzame ho zprava pod hranou na sutinovú poličku. Z nej doľava na hranu a ňou priamo na vrchol. |
F. Ždiarsky, 18. 10. 1965 po rozdvojenie.
Ako č. 15., až na trávnatú rampu pod hranou v ceste 18. Odtiaľ doprava chodeckým terénom na Šedú lávku. AP IX / 62 |
K. Balucinski, A. Uznanski ml., 24. 7. 1970, V sprievodcovi AP IX / 67, je zle zakreslená línia na foto v knihe na nesprávnom pilieri. Cesta nastupuje výrazným žlabom vľavo od cesty 8 a smeruje doľava k nápadnej položenej 50m platni. Platňou a ďalej trávou na pilier, kde vyúsťujú cesty 5. a 6. a 7. pri nápadnej vežičke v pilieri. Ďalej pilierom hore. Dole klasifikácia III hore I. Poľský popis v Taterniku a aj slovenský preklad v Puškášovi a aj klasifikácia a čas výstupu zodpovedá práve línii, ktorá je zakreslená ako cesta č.20. na fotografii steny. Pozri aj foto pri ceste a popis v Taterniku. |
J. Svrček, M. Imrich, 17. 3. 2013, M5+, M7-, OS |
I. Staroň, J. Masárová, 20. 10. 2017, 140 m. OS Z popisu od autorov: Logická línia vedúca ťažko vyzerajúcimi platňami na začiatku a neskôr jasnými kútmi v hornej časti steny. Cestu sa nám podarilo preliezť OS. Klúčová je prvá dĺžka s technicko-silovým lezením v kúte a v platni. Tretia dĺžka prekvapí ťažkým výlezom z mierne previsnutého sokolíka, kde sa dobrá špárová technika viac ako zíde. V ceste sme zanechali 1 skobu (prvá dĺžka) a 3 slučky na treťom a štvrtom štande. Zo štvrtého štandu sa da zlaniť (20m), do zlaňákov z cesty Quo Vadis a Moylan. Cestu sme nazvali – Ale je nám hej, ale je nám spolu dobre. Má 140m, 4 dĺžky a liezli sme ju cca 4 hodiny. Pre úplnosť ciest v tejto stene, pridávam aj novú, nikde neuverejnenú cestu od Mira Sima a Mira Medvedca. Nachádza sa vpravo od cesty Quo Vadis, vedie kútmi a je cca za VI. Ani jeden z Mirov si už podrobnosti tohto prvovýstupu nepamätajú. Pri množstve ich prvovýstupov v Tatrách sa ani niet čomu čudovať. Táto východná stena Mlynického Soliska je super. Dá sa v nej zaliezť v piatich cestách a väčšinou sa jedná o lezenie v špárach a sokolíkoch. Choďte, lezte a užite si to! Ivan Staroň (Váňa), HO James Bobrovec |