Vysoké Tatry - Rumanov ďż˝tďż˝t - 2428 m Popis - štítu:
Najťažšou variantou avšak pri vysokom stave snehu možno najpraktickejšou je zostup Kačacím žlabom priamo pod stenu. Kačací žlab je v závere pod Západnou železnou bránou ukončený prahom. Nepríjemné a lámavé lezenie (IV) Z pohľadu zdola sa prah prekonáva z ľavej strany žľabu. Prah je možné zlaniť cez nové stanovištia (2017).Schéma zlanenia
Zostup zo štítu: Zostup z Rumanovho štítu do Rumanovej doliny.Z hlavného SZ vrchola ostrým hrebeňom do Rumanovej štrbiny, z nej hore na JV vrchol. Z JV vrcholu žlabom na J na trávnatú terasu. Z jej JV konca žlabom do Rumanovej doliny. (II). Terén zo strany Rumanovej doliny je ľahko priechodný. |
B.Chvwašciňski, W.Stanislawski, J. Wojsnisz, 2. 8.1929 1a. Ľahším variantom zprava S. Bernadzikiewicz, A. Kenar, Z. Korosadowicz, J. Ustupski 17. 7.1930 Zima: J. Červinka, V. Snášel 18. 2.1956 Nástup spočiatku šikmo doprava po rampe a trávnatej lávke na naklonenú trávnatú plošinu (30m.) Z nej po trávnato skalnatom úbočí prechádzajúcom postupne v novú lávku (35 m) a po nej (drolivé) neustále doľava. Nakoniec cez III stienku po 35 m na hranu ľavého piliera. Pilier tu tvorí stenu, v jej hornej časti je výrazný komín. Cez veľké balvany 40 m hore do sedielka tesne pri ľavom okraji piliera. Prvolezci liezli ďalej bližšie k stredu piliera na terasu pod ďalším výšvihom piliera. Variant 1a (ľahšie ) vedie ďalej zo sedielka dole a v zrázoch piliera nad Korytom Zlobivej. Obchádzame zľava vežičku po trávnato skalných stupňoch pod kolmú stienku. Prekonáme ju po pravej strane na už spomínanú terasu pod výšvihom. Po pravej strane výšvihu cez voľné balvany, tvoriace rímsu, 8 m šikmo hore na plošinu. Od nej vedie priamo hore trochu previslý žliabok. V jeho pravej stienke kolmo hore až pod previs. Tu doľava na dno žliabku, v ktorom je malý previs. Žliabok prechádza do komínku, ktorý náhle končí v kolmých platniach. Meter pred koncom komínku doľava obkročíme hladké rebierko (IV) - na trávnatú plošinu. Odtiaľ v 8 m komínku cez 2 kolmé stupne hore, ďalej cez stienku komínku do suťového výklenku. Teraz cez ohromné balvany 10 m šikmo doľava na hranu rebierka a pozdĺž nej na trávníček pod 3. veľkým výšvihom piliera. Výšvih obcházíme vľavo komínkom tesne za hranou rebra (III). Ľahkým, trávnato skalným terénom šikmo doľava 35 m až na hranu piliera. Po hrane (alebo v ľavom úbočí) 50 m hore. Nasleduje 90 m pozdĺž hrany 4. výšvihu piliera. Stienkou výšvihu 12 m hore (III) na trávnaté miesto a tu cez 5 m (IV) stienku na rozsiahlu plošinu, ktorú tvorí veľká platňa. Nad plošinou je 5.výšvih. Z pravého okraja plošinky stienkou výšvihu priamo hore až pod previs. Pod ním 3-4 m vodor. doľava cez platňu. (skvelé chyty, bez stupov) a na stupeň (nad nami je výklenok). Od stupňa cez 2 stienky šikmo doprava k odštiepenému balvanu. Pomocou neho hore na okraj platne (III) a cez ňu a šikmo doľava pod previslú stienku jedinej vežičky v rebre. Pod previsem doprava. a mierne dole do štrbiny za vežičkou.sestupem do štrbiny za vežičkou. Stojíme pod stenou JV vrcholu. Vyzerá nedobytne. Zo štrbiny v ľavom úbočí výšvihu 25 m trochu doprava hor až na trávu. Odtiaľ najprv trhlinami, potom komínom (50 m) priamo hore až k miestu, kde skaly nad nami tvoria ohromné hladké previsy a vpravo vidíme strmú členitú platňu. Tu cez kolmú stienku s bielou trojcípou škvrnou doľava (IV), potom cez hranu piliera do steny obrátenej k Zlobivej (k JV). Stenou 30 m mierne doľava až k skalnému hranolu, oprenému o stenu. Odtiaľ krátkou trhlinou a po zdolaní ťažšieho prerušenia komínkovitým pokračovaním (IV) na terasu tesne pod vrcholom. Ľahko hore na JV vrchol. |
J.Beneš, J. Šustr, 7.-9. 3.1982, čs.výstup roka 1982 1.opakovanie P.Brych, P. Weisser, 6 - 8. 3. 1987 Pozn. Cesta sa spomína aj pod názvom Dlhý kút Schematický náčrt aj pri schéme cesty č.3. |
J. Kůra, L. Žákovský,10. 7. 1982 |
S. Kuba, J. Matava, 25.8.1984. Zima: J. Kuba, J. Matava, 7.- 9.3.1985. |
L.Cvaniga, Haluška prvá pol. 80 rokov. Ľavou časťou okolo Orolínovej cesty. Nákres prekreslený len podľa pomerne chatrnej starej skice. |
G. Haak, M. Orolín, 10. 7. 1972, len ľavá veža pod štítovú časť, 4 hodiny z rampy nad korytom. Z. Drlík, M. Orolín,17. 7. 1972 cez štítovú stenu 3 hodiny. Kompletný zimný priestup: A. Križo, J. Križo, F. Korl, 15.-17.3.1984 1. Voľný prelez: A. Kadlečík, M. Sabovčík, 11.9.2011, Klasifikácia voľného prelezu prvé A1: 6+, A1 v štítovej stene:7-, 8 hodín z trávnatej lávky. Popis: Nástup je spoločný z cestou č.7 až do koryta. Stadiaľ sa ľahko dostaneme na najvyššie položenú trávnatú rampu vľavo. Asi 40 m od konca je prerušované pásmo previsov, ktoré sa tiahne ponad celou šikmou lávkou. Voľné bloky v lávke obchádzame dvojmetrovým traverzom vľavo. Previsnutý kút zliezame pomocou skôb. Pokračujeme širokým komínom až na jeho koniec a potom výrazným komínom, ktorý sa tiahne smerom napravo, dostaneme sa pod previsnutú trojuholníkovú stienku. Traverzujeme doľava až do prostriedku stienky. Ďalší previs obchádzame zprava. Treba zdolať previs a stadiaľ pekným lezením po stienke s vytláčajúcimi stupňami na vežičku. Nad nami je asi 50 m stienka, ktorú zliezame jej stredom. Dostávame sa na hranu ľavej veže, odkiaľ vidíme do Štítovej steny. V ďalšej časti steny vedie šikmá lávka smerom napravo, kadiaľ vedie ďalší výstup. Asi 30 m ľahko po lávke, kde sa končí. Pomocou skôb hore na malú rampičku, traverz napravo cez hranu na plošinku. Tu je stanovište. V traverze pokračujeme cez platňu, na jej konci vliezame do stienky, ňou asi 10 m a dostaneme sa na lávku. Vystúpime na miesto, kde sa lávka končí a potom už ľahko na vrchol. |
7. / 7a - Výstup prvých dobyvateľov (V) 7 hod.
7. Rumanovým Korytom a štítovou stenou medzi vrcholmi. (V) 6-8 hod.
7b. Priamy variant do Rumanového koryta a vrcholový variant - Czyz a spol.
7c. Vrcholový variant v štítovej stene na JV vrchol a jeho napriamenie (VI) 4 hod.
7c - Napriamenie Karouškovej cesty.(V+,A1)
7d - Gálfyho vrcholový variant.(VI) 3-4h. |
J. Czyż, W. Madejczyk a W. Szczepanek, 6 -7.02.1989 (lezenie 17h., bez ľadu) Pravdepodobne prvý zimný poľský kompletný priestup korytom až na vrchol. Cesta má priamy nástupový variant do koryta, pokračuje korytom a má vrcholový nástupový variant medzi Gálfyho cestou a Pravým pilierom.(S Gálfyho cestou sa čiastočne kryje) |
J. K. Dorawski, K. Walisch, 25. 8. 1928 (III, hore IV, celou stenou a celkove druhý priestup SV steny, vrátane vrcholovou stienkou sprava)
J. K. Dorawski, M. Korowicz, S. Makowski, M. Sokolowski, M. Szczuka , 6. 8. 1926 (nástup sprava, ďalej spod prostredného piliera do Rumanovho koryta, ďalej doprava na prostredné rebro a pokus o vrcholovú stienku SZ vrcholu, asi 30 metrov; potom nasledoval ústup)
Opis: V zásade výstup i jeho varianty vedú skôr v ľavej stene prostredného piliera a nie priamo pilierom. Od ostrohy, ktorá vybieha z ľavého piliera, do spádnice koryta. Hore pravou stranou ostrohy, ktorá vybieha až z ľavého piliera. Prekročíme mokrý žliabok a červenkastými skalami, traverz do ríny vpravo od neho a ňou hore do miesta, kde vybieha vpravo cez zlomy úzka skalná lávka. Z lávky ľahký exponovaný traverz niekoľko metrov na jej koniec, odkiaľ hore cez 7 metrový prah (III) na ľahký, trávnato-skalný terén. Ním 75 metrov vpravo mierne stúpajúc na skalné rebro. Rebrom 25 metrov hore do miesta, kde sa znovu mení v strmý prostredný pilier. (Odtiaľ je možné vytraverzovať doprava na Nižný Rumanov priechod.) Ďalej šikmo vľavo cez rozlámané skaly, ale nedôjdeme až do platňovitej ríny. |
V. Tatarka, J. Flejberk, 10. 8. 1972 Zima: V.Kopelent, Mikyška,(V,A0), 27 - 28.2.1979 1.OS: D.Kopold, A. Šoltýs, 10.7. 2010 (VI) Pôvodná uverejnená schéma V. Tatarku Schéma podľa kroniky V. Tatarku (Klasifikácia pravdep. trochu podhodnotená) Pozri aj dopnkové info k stene. Riešili sme dilemu po preleze cesty M. Kuniakom a T. Havlikom v auguste 2012: z mailovej pošty: "Podľa pôvodnej fotografie pod hlavnou vrcholovou hlavou prostredného piliera Tatarkova cesta uteká doprava po trávičkách na pravý pilier, ale cesta v skutočnosti vedie aj tak ako je zakreslená na obrázku (bola chyba na foto na webe) , vedie touto hlavou, našli sme tam dve skoby - len tento dolez chýbal na foto. Sú to ešte tri dĺžky v obtiažnosti 6,4,5."... Veľký mokrý kút sme jasne videli, bol asi za VI, je to tak možno 10m, fakt mokré, ale potom sme sa z neho vrátili a išli to prevismi zľava, lebo bol veľmi mokrý... Naozaj keď stojíš pod mokrým kútom vidíš že pilier ide vľavo a za kútom sa ťahá široký pás tráv - v podstate choďák za II-III doprava..(Pozn. Možný únilk -na foto fialovou). Ďalej Matúš píše : "nech tam len preboha nikto nikdy neda žiaden borhák!!! parádna cesta aj odľahlosťou aj výhľadmi aj dĺžkou a za celý čas len jedna stará slučka a dve skoby. Super! |
D. Bakoš, V.Petrík, 18. 8. 1973 Zima:1. P.Dieška, L. Páleníček 28.-29.12.1973 2. J. Šmíd, S.Kysilková 3. J.Martiš, J. Špánik, 22.-26.2.1978 1. voľne: J. Čech, M. Sabovčík, 15.2.2011,11 hod. M6, M5+ |
J. Beneš, L. Gibas, 17.-19.3.1977, 60 skôb, sada hex. Zima: Brichta, Jánoš 8.-9. 3. 1982. |
L. Odstrčil, J. Vestenický 6. 8. 1979 Napriek značnému úsiliu sa nám nepodarilo zistiť podrobnosti o tejto ceste. Cesta je uvedená len v prehľade sezóny v Jamesáku č.2 z roku 1980. O ceste údajne kolovali akési fámy. Ak máte nejaké bližšie informácie resp. dokonca schémy prosím Vás v záujme lezeckej komunity o doplnenie informácií. |
R. Hale, L. Januszewicz, W. H. Paryski, 23. 8. 1937; z Nižného Rumanovho priechodu, pilierom, až na Vyšný Rumanov priechod, J. Szumski — J. Wozniak, 17. 8. 1947, prvý výstup celým pilierom, spodnú časť šli cez Birkenmajerov žliabok. Nastúpiť na pravý pilier Rumanovho štítu možno v zásade tromi spôsobmi. Alebo Birkenmajerovým žliabkom (V) 3 hod., alebo Delovou rúrou, alebo Swierzovým žľabom. V sedielku, kde sa tieto tri žľaby zbiehajú, vystupujeme šikmo vľavo hore trávnato-skalnatou stienkou na ostrie piliera, pri jeho prvej vežičke. Ostrím resp. hranou 150 m hore, II-III až na veľkú vežu - Rumanovho mnícha. (2 hod.) Za ňou je sedielko, tzv. Nižný Rumanov priechod. Možno ním vytraverzovať v prípade potreby vľavo, ako i vpravo rôznymi kombináciami. Pôvodnou hranou-ostrím ďalej 25 metrov hore, potom šikmo doprava hore a traverz vľavo cez naklonenú platňu pod stienkou, k začiatku krátkej zvislej trhliny (vpravo od hrany piliera). Trhlinou hore cez zaklínené bloky (III), potom skalnato-trávnatým terénom napravo od piliera, dlhší čas hore, a ďalej na sedielko v hrane piliera. Znova ďalej dlhší čas až pod strmý výšvih. šikmo doprava na vodorovnú lávku. Z nej exponovaný traverz (rozlámané) doprava. Hore do strmej ríny a ňou v hore do sedielka pod štítovou stenou - Vyšný Rumanov priechod.(II-III) 2,5 hod. Odtiaľ možno ustupovať v prípade potreby rôznymi kombináciami ciest doprava i doľava. Z Vyšného Rumanovho priechodu ďalej buď niektorým štítovým variantom, alebo tak ako pri prvom priestupe celého piliera -zakončenie Dorawského cestou (Prostredný pilier) na vrchol (IV) 1,15 hod. |
L. Cvaniga, F. Mečiar, 1 polovica 80 rokov. Cesta vedie v stene v pravej časti, vpravo od koryta, podľa konzultácie s L. Cvanigom cestu ani nemáme uvádzať, takže len kvôli úplnosti. Bližšie podrobnosti nemáme. Ostatné menej významné varianty - vodorovné priestupy rampami a varianty nástupu na pravý pilier zo žlabu neuvádzame, ich obtiažnosť je uvedená na obrázku štítu. |
D. Kopold, 19.11.2010, Je možné, že línia sa kryje zo smerom cesty č.13. (Odstrčil - Vestenický), o ktorej nemáme bližšie informácie. |
D. Kopold, M. Krasňanský 4.3.2012,
D. Kopold: Nástup cestou Bakoš- Petrík. Línia od rampy pokračuje vpravo od cesty Bakoš-Petrík. Našli sme tam jednu skobu. Pokračovanie pilierom.
Žiaľ pre zlé podmienky na pilieri sme nedoliezli posledné 4dĺžky na vrchol RŠ a zlanili sme Stanislawského žľabom. Ináč je to nádherná cesta so super kvalitným lezením. Pozri aj fototopo. |
M. Krasňanský, M. Sabovčík 16. 8. 2013, 15 dĺžok. Vylezené v rámci 89. THT - James: V piatok 16. augusta sa im v SV stene Rumanového štítu podarilo spraviť prvovýstup Diretka . Martinov stručný komentár: „Bolo to 14 hodín neba i pekla v 15. dĺžkach voľného lezenia do obťažnosti 7+ logickou líniou, naľavo od cesty Bakoš – Petrík. Výstup venujeme pamiatke Jána Čecha. Nedá mi nespomenúť dobrú náladu a rýchle nasadenie, ktoré nám, pevne verím, výrazne dopomohli vyliezť cestu smerom a štýlom aký sme si vysnívali. Je až neuveriteľné, že na nás takáto línia doteraz počakala a nebolo prelezená už dávnejšie silnou generáciou lezcov. |
V.German, L.Hlivják, 7-8.8.2015 Popis cesty od autorov: Kútmi na SZ vrchol, VII-, , 7h iba štítová stena, Kačacia dolina, Rumanov štít, SV stena. Línia začína z rampy pod štítovou stenou dva metre vľavo od jaskynky. Prvá dĺžka ide strmým kútom, ktorý je ukončený previsom. Ďalej mierne vľavo do výrazného obrovského kúta a ďalej do kotla medzi vrcholmi. Odtiaľ doprava jednu dĺžku platňou vpravo od komína a ďalej doprava platňovitým kútom priamo na SZ vrchol. Cesta viackrát križuje cestu 7. Rumanovým Korytom a štítovou stenou medzi vrcholmi - naznačené v schéme. Pekné lezenie v dobrej skale, prvá dĺžka môže byť mokrá. V prvej dĺžke sme nechali skobu a čok, v piatej skobu. Niektoré časti možno lezené skôr, v prvej dĺžke pod previsom je stará skoba s krúžkom. Prvá dĺžka PP ostatné OS. Pod štítovú stenu sme liezli ľavým variantom Prostredného piliera III-IV (Dorawski) Viac info Fototopo |
L. Abt (ASU), M. Krasňanský, M. Sabovčík 19.-21. 12. 2015, 15 dĺžok. Poděkování patří Jindrovi Šustrovi (Čumpelíkovi) za zajímavý tip na cestu, Pawlovi Weisserovi za informce k cestám ve stěně Velké zdi, Igorovi Pappovi za pár leteckých snímků a infu o počasí a já osobně Mišovi Sabovčíkovi a Maťovi Krasňaskému za zajímavou taškařici. Cesta byla kromě dvou délek vylezená ve smyslu RP, či OS během necelých 60ti hodin 19. - 21. prosince letošního roku. Obtíže hodnotíme 7 AF, M6+, E3 (Jasper).
Orientacne topo v stene
Fotoreporty: |
M. Ondra, P. Weisser, október 1988. Bez bližších podrobností. |
M. Krasňanský, M. Sabovčík, Š. Zentko, 27. - 28. 8. 2016, 18 dĺžok V dňoch 27. - 28. 8. 2016 sa nám podaril skvelý a logický prvovýstup vo veľkej pravej stene Rumanovho štítu. Prvovýstup má názov “Superbitch” a jeho obtiažnosť je 8, E5 (Jasper). Za dva dni sme vyliezli 18 dĺžok. Cesta sa začína našou Diretkou a končí Tatarkovou cestou. Superbitch má 6 nových dĺžok klasifikácie 6+, 7-, 8, 8, 7 a 8-. Na štandoch sú 2 borháky a v ceste sme nechali aj 2 postupové nity. Ten kto zopakuje, pochopi :-) a poďakuje. |