Vysoké Tatry - Mlynďż˝rik - 1790 m

Popis - štítu:

K nebu trčiaci ako čokoládový špic - je vrchol Mlynárika, ktorý je poslednou vežou vo východnom hrebeni Veľkého Mlynára. Od Bielovodskej veže je oddelený Mlynárikovou štrbinou. Do Bielovodskej doliny spadá 300 metrov vysokou východnou stenou. Jej lukovite prehnutý previslý profil je viditeľný už zďaleka pri prechode Bielovodskou dolinou. Ľavá časť V steny sa láme vo V hrane a spája sa s JV stenou Bielovodskej veže. Pravá časť steny obrátená viac k severu, ktorá spadá z vežičiek SV piliera je menej strmá a veľmi porastená trávami a kosodrevinou.Vrcholový červený hladký asi 80m vysoký previslý blok pretínajú špáry tvoriace viditeľný kríž. Z police po štítovým blokom možno vytraverzovať doľava a do Mlynárikovej štrbiny i doprava do kotlíka a na SV pilier (III). Stena poskytuje pekné skalné lezenie už od jari do jesene. Srmé partie ľavej časti steny sú aj v zime bez snehu. Stena svojou ťažkosťou, atraktívnym vzhľadom a históriou patrí medzi míľniky Tatranského horolezectva. Zapísali sa v nej mnohé generácie najmä poľských, ale aj československých lezcov či už sú to technické extrémy zo 60 rokov či cesty v najmodernejšom súčasnom trende voľného lezenia. Info: AP-VI, KS, TT, J, NV, Góry Nr.124
Prístup pod V stenu: Ako na Poľanu pod Vysokou pozri popis Bielovodskej doliny. Na úrovni Rovienkovej doliny ešte pred poľanou prekročíme potok Bielej vody v najpríhodnejšom mieste, alebo až v mieste táboriska. Potom strmo hore prahom cez zarastené skaly na trávniky pod stenou na pravú stranu pásu - rampy, z ktorej začína väčšina ciest a po ktorej vedie doľava Birkenmajerova cesta. POZOR! Prístup na Birkenmajerovú rampu je v lete dosť rozbitý - možnosťou je využiť prístup na túto rampu vynitovaný autormi cesty Kastrátor ako prvé dve spodné dĺžky (IV,II) - pozri fotografiu pri tejto ceste. Druhá možnosť, ak je vysoká voda, je ísť cestičkou ako do Ťažkej (Českej) doliny cez mostík a hneď za ním vpravo cez biely žlab Bielovodské koryto potom šikmo hore traverzujeme cez les na trávniky pod stenou. (Oba varianty cca 30 min.)

Zostup zo štítu:

Zostup:
1. Cez Mlynárikov žľab: Z ostrého vrcholu zostúpime 15m dole do Mlynárikovej štrbiny - exponované (I). 0dtiaľ dole doprava trávnato skalným terénom do trávnatého kotlíka do ktorého spadajú obe ramená Mlynárikoveho žľabu, potom samotným žľabom asi 200 m až ku kolmému komínovitému výšvihu. Nad ním šikmo vpravo strmým žliabkom a odtiaľ šikmo vľavo po platniach a strmých trávach na trávnik pod výšvihom. (I, alebo z výšvihu je možné i zlaniť cca 25m - skoby po ľavej strane). Z trávnika dole, trochu sprava po ľahkých trávach na zvýrazňujúci sa chrbát. Ľavou stranou po náznakoch chodníka pomedzi kosodrevinu, limby a jarabinu ideme až do miesta kde sa naľavo objavuje strmé trávnaté úbočie, ktoré spadá do hlbokého Mlynárikoveho žľabu. Potom strmými trávami a 30m po strmých platniach, najprv vľavo potom vpravo (II), alebo zlanením trochu doľava (50 a 15m) do Mlynárikového žľabu už pod mokrým prahom. Žlabom dole a cez neho do lesa zasahujúceho najvyššie. Lesom šikmo vpravo dole k Bielej vode, oproti Východnej stene Mlynárika. (Celkom 1,5 hod.)
2. Zlanením. POZOR !!! Cestou VO2max nedoporučujeme zlaňovať - v lete 2011 zlyhal štand pri zlanení a tak nie je možné štandom v súčasnosti plne dôverovať !!!! Cestami po nitoch: Kastrator a Szewska Pasja. Prvé cesta prechádza cez Veľký previs v strede steny, kde môžu nastať problémy so zlanením, Preto je lepšie prvé dve dĺžky zlaniť cestou VO2max - pri uistení sa že je štand v poriadku!!!, kde potom nadviažeme na zlanenie nitami cesty Szewska Pasja a ňou na Birkenmajerovu rampu. Cestou Kastrator - okrem zlanenia Szewskou Pasjou výhodnejšie ako VO2max, 7 zlanení na rampu z vrchola: 45, 35, 45, 50, 50, 50 a 35 m, problematický môže byť spomínaný Veľký previs

1. Ľavý pilier (V+/VI) 8h.
A. Michnowski, Z. Wach i H. Zakrzewski, 10-11.4.1974 1. zimný priestup: P.Valovič, Valiga, 21.12.1978. Info: Pevná skala, dobré možnosti istenia, klasifikácia prvej dĺžky (V+) je podhodnotená a je isto aspoň VI, zľava však možno nastúpiť ľahším terénom.

2. Pankiewicz- Wolf (VI,A3,6e) 10-15h, Szewska pasja a var. (RP 7+) 5h.
K. Pankiewicz, J. Wolf, 28-29.9.1975

1. zima P.Jackovič, J.Skokan pôvodnou cestou 13.3.1999
1. zima s dolným variantom 2a - (VI, A0) R. Malczyk, W. Myszkowski, 4.4.1976
1. leto: Z. Czyżewski, O. Šváček, 29.7.1977 variantom 2a
2. leto: Bednár - Pitoňák, leto 1980
Variant 2a - klasicky (VI+) Z. Czyżewski, L. Wilczyński, 27.8.1980 a horným variantom sprava viď foto steny.

1. leto RP: "Szewska Pasja" P. Korczak, P. Sztaba, júl 1994 - VII+. Pozri fototopo - foto z cesty. Pri príprave prelezu -zo zlanenia osadené 18 nitov, skôb a zatlčených vklínencov.
Do 4 stanovištia možno dojsť spodným ľavým variantom medzi 2 a 2a cez výrazný kút - variant Marcisza VII-.

3. Diagonála (VI,3xA1) 6h.
R. Bieniek, R. Malczyk i B. Strzelski, 18.8.1974
Cesta traverzuje stenou - predstavuje dole zimný variant do cesty Biedermana, potom ide súčasne s ním po rampe novým variantom a na konci sa spája s cestou 9 a 11.

4. Biederman - Kurczab - Pogorzelski (VI,A4)
W. Biederman, J. Kurczab i M. Pogorzelski, 30.8.-1.9.1964
VI, 3 m A4, 8 m A3, 80 m A2, Pri prvovýstupe porenčované cca 50m.
1. leto: J. Hirszowski, K.Zdzitowiecki, august 1970
1. zima: nástup dolným variantom cestou označenou ako 3.J.Kalla, J. Kiełkowski, J. Kukuczka i J. Skorek, 8.-11.2.1972

5. Direttissima (dnes VI,A2e, RP 8 s var.)
J. Rybička, J. Šmíd, 5-7.9.1974,pôvodne VI A4, 10 nitov, 55 hod, porenčovaných 6 dĺžok
1.zima: B. Kadlčík, J. Kulhavý, J. Romanovský i V. Starčala, s porenčovaním 23-28.12.1974 a 18-21.1.1975 (47 h.)
2.zima: R. Bieniek, R. Malczyk i B. Strzelski, 10-13.3.1975
2 leto: Z Czyzewski, K. Miodowicz, jún 1977, po 12 dĺžke odbočili doprava.
1. RP: M. Packo, J.Vonderčík, P. Packo 1992, klasifikácia (VII-/VIII), s malými variantami v hornej časti, cesta bola vedená vo vrcholovom bloku viac sprava a zakončená cestou cez Badyl. Dolná časť cesty bola znehodnotená nitmi zo zlanenia od autorov cesty VO2max.

6. Direttissima a VO2max (RP 9)
G. Grochal, P. Sztaba, 26.8.2001, Je potrebné poznamenať, že prvé RP Direttisimy, ktorá s v spodnej časti kryje s originálnou cestou preliezli M. a P. Packo a J. Vonderčík v roku 1992 s navrhnutou klasifikáciou VII-/VIII. Pozri cestu č.5. V hornej časti sa niektoré úseky VO2max pravdepodobne kryjú s touto cestou. Info: Lano 2x50m sada stoperov, stredné frendy, 15 x expres. Cesta bola vybavená nitmi pri zlanení aj v spodnej časti čím sa zmenil technický charakter pôvodnej diretisimy. 2 RP: J. Krawczyk, T. Samitowski, august 2004

POZOR !!! Cestou VO2max nedoporučujeme zlaňovať - v lete 2011, zlyhal štand pri zlanení a tak nie je možné štandom v súčasnosti plne dôverovať !!!!

7. Kastrator (RP 9-)
1 RP: G. Grochal, P. Sztaba, 18.9.2003, po predchádzajúcich prípravách Materiál 2x50 lano, 10x expres, stredné vklínence, stredné a veľké frendy, Preistené zo zlanenia 47 nitov, stanovištia a postupové istenia. Začiatok cesty je napravo od Badylu, bližšie ku Kowalewského ceste. Dĺžku 6 a 7 je možné spojiť (45 m)

8. Cez Badyl (VI,A2 RP 8) 20-25h.
A. Czok, M. Gabryel, T. Gibiňski a J. Skorek, 13-15.6.1973
1.zima: A. Belica, M. Ondráš, P. Tarábek a M. Valko, 27-31.12.1973
2.zima: W. Kajka, W.L. Wozniak, M. Zachariasziewicz, 9.-10.4.1974
1.leto: P. Kulík, Vodrážka leto 1977
2.leto Z. Herman, P. Mikuš 3-4.7.1978
1. AF: R.Ambro, M.Packo. január 1990 (klas. 8)
1. OS?: D.Kuráň, M Stoličný (klas 8-)
2. RP: A. Pieprzycki, M. Szczotka, 22.6.2003
(Staré zle držiace skoby)

9. Kowalewského cesta (VI) 6h.
Z. Palucha, R. Kowalewski, 12.9.1966
1. leto: J. Kielkowski, T. Piotrowski, A. Uznaňski, 3.9.1967
1.zima:J. Kielkowski, T. Piotrowski, Z. Prusisz a K. J. Rusiecki, 9.-10.3.1968
2.zima: Maria Bienek, J. Labecki, J. Zajac 11.-13.2.1975
1.čsl. leto H. Myslivcová, M. Šmíd, P. Páleníček rok? M. Pelc, Z. Drlík rok?
1.čsl. zima: K.Jakeš, J. Štelbaský, 3 dni, rok?

10. Samolewiczova cesta (VI,A2, RP:6) 10h.
A. Klonowski, J. Kowal i A. Samolewicz, 7.7.1975 a 27.8.1975
1.zima: J. Martiš, J. Špánik, 10.-12.3.1977
2. zima: Z. Demján, P. Valovič. 28.29. a 31.12.1977
1.RP: Š.Bednár - J.Pitoňák 31.8.1980
. 2.RP: P. Abramowicz, J. K. Droždžeňski, 19.7.1981 (6)

11. Nyka - Rudnicki - Szurek (VI,A3,1xA4 12-20h.)
J. Nyka, J. Rudnicki "Druciarz" a A. Szurek, 1-2.8.1960
1. zima: M. Kowalczyk, W. Kurtyka i P. Jasiňski, 7-9.2.1972
2. zima: B.Mrozek, J. Michalko, 3 dni, marec 1979
3. zima P.Jackovič, M.Pšenek, M. Vasko, 2dni, zima 1985.

12. Pod nami zem (VI jedno miesto VI+) 10h.
R. Brt, R. Kusik, 25.6.1983.
15 skôb, sada hexc.,sada stoperov, 2 nity. V spodnej časti pravdepodobne čiastočne totožné s cestou 13.

13. Tivadarova cesta (VI, A2, 1 nit) 12 h.
Cesta na pamiatku J. Berána a B. Kókaiho
H. Rózsavölgyi, T. Tivadar, 26-27.6.1980

14. Fičúrova cesta (VI) 6h.
Z. Annus, I. Mózes a H. Rózsavölgyi, 29.6.1980. Cesta je vlastne v hornej časti (2 dĺžky) zhodná s Tivadarovou cestou, keď prechádza celým žltým kútom.

15. SV pilier (VI) 5h.
D. Topczewska, B. Uchmaňski, 29.7.1960.
V ceste je veľa ľahkého terénu. Bližšie podrobnosti nie sú známe. Len podľa schémy je ťažké sa orientovať.

16. Zanzibar (VI, A3) 10h.
P. Jackovič, J. Skokan 15. - 16.1.2000

Opis výstupu Zanzibar:
Po nočnom výšlape vŕzgajúcim snehom prichádzame na chatku v Bielovodskej doline a rozhajcujeme pec na trenírkovú teplotu. Ráno sa prebúdzame na zimu a po čakaní na svetlo božie vyrážame. Prekonávame potok a derieme sa dvojvaječným snehom hore Mlynárikovým žľabom. Po pol hodine fučania sa otočím späť. Som 50 m nad potokom. Drina! Celé nám to trvá skoro 2 hodiny. Mokrí ako myši sa prezlečieme, naviažeme a naliezame. Je 9 hodín. Márne čakáme na slnečné lúče. Pravá časť steny, v ktorej robíme náš výstup, je otočená na sever. Rozbehovou mixovou dĺžkou za V sa dostávame na prvý výšvih na svah s divokým porastom. Brodíme sa spoločne ďalej asi 100 metrov pomedzi jarabiny, kosovky, smreky a limby a dostávame sa pod veľkú bariéru začínajúcu sa previsnutým pásom. Hľadáme jeho slabé miesto a púšťame sa ďalej 5 metrovým rozbitým kútikom. Jeho problém Paľo vyriešil A3, čo sme zdola nepredpokladali, ale pán Mlynárik ti nedá nič zadarmo. Dostávame sa do kolmých nepríjemných mixov, ktoré nás po 50 metroch hodia do ďalšieho pralesa. Štand na tutovej limbe a pre dnešok musíme končiť. Naliezli sme bez vecí na bivak s vedomím, že to dáme za deň. Optimizmus! Po zlanení na jednej z osmičiek zostupujeme spiacim pralesom k spodnému výšvihu. Tu uväzujeme druhé dvojča a sme dole. Ráno to vyšplháme po tiblockoch, ktoré som vzal len tak pre prípad. Žumarovanie po 8 mm lane pomocou tiblocku je adrenalínový šport! Pri nevhodnom zaťažení tejto malej hračky strhávam oplet a z lana trčí duša. To isté sa nám stane obom niekoľkokrát. Hore na štande sa obaja zhodujeme: Posledný raz! Pokračujeme ďalej pomedzi limby k previsnutej 50 m vysokej skalnej stene, v ktorej nachádzame slabé miesto – šikmý zárez ubiehajúci sprava doľava. To je náš ďalší smer. Teraz už husto sneží. Po jeho prelezení sme opäť na veľkej plošine, z ktorej už vidíme vrchol a ľahším terénom sa „popásame“ smerom k hrebeňu. Sme hore. Po pohľade do Mlynárikovho žľabu sa vyhýbame kvantám snehu nahromadeným v jeho útrobách a zlanujeme o limby pod stenu. Po prebrodení potoka sa otočíme späť a pozrieme na neho s patričnou úctou. Je to naša desiata cesta v jeho stene. Vďaka Ti Mlynárik!