Vysoké Tatry - Lomnickďż˝ ďż˝tďż˝t - 2633 m Popis - štítu:
Z STENA: obrovská, doprava pretiahnutá stena, ohraničená na SZ a J hrebeňom Lomnického štítu a na úpätí Téryho kuloárom. Pod vrcholom je veľký skalný kotol, z ktorého nadol je stena v celej svojej dĺžke do svetla sfarbená. V prostriedku tohto sfarbenia je mohutný previs tvaru hokejky. Ľavú časť steny pretína skalná, ľahko prístupná polica, smerujúca zľava šikmo doprava, skoro až do prostrednej časti steny. Stena v ľavej časti dosahuje výšku asi 250 metrov v prostriedku 300 metrov a v pravej časti až 400 metrov. Z stenu považujú horolezci za jednu z najkrajších lezeckých stien vo Vysokých Tatrách.
JV STENA Stena meria skoro 700 metrov a spadá do Skalnatej doliny. Má veľmi rozmanitý terén, ako pre letné, tak aj zimné horolezecké výstupy. Zľava ju ohraničuje sutinovo-skalné úbočie a žľab, ktorým vedie zvyčajný vysokohorský výstup. Sprava vyrastá mohutné rebro z Cmitera. Prostriedok steny pretína výrazné vhlbenie, ktoré delí stenu na ľavú, miernejšiu, a na pravú časť s kolmými piliermi a zárezmi s pevnou skalou. Zostup zo štítu: Zostup z vrcholu do Skalnatej doliny(I) Zostup je zabezpečený reťazami; 1,5 hod. Z vrcholu (budovy) cez terasu na JV najprv skalným rebrom (reťaze) a potom vľavo na skalné platne a pomocou reťazí do širokého sutinového kotla. Odtiaľ šikmo doprava trávnatoskalnou lávkou na rebro a na druhej strane strmým, ale krátkym komínikom na trávnatý pás. Pásom (polica) doprava až na jeho koniec k sutinovému žliabku. Týmto dole 10 metrov do skalného žľabu. Tu doľava a po platniach a skalných stupňoch (reťaze) dole až na trávnato-sutinové lávky, ktorými doprava šikmo nadol na Lomnickú kopu. Z kopy pravým zárezom obrovskej platne dole a ďalej po moréne mierne vľavo až na znateľný chodník, ktorým do Lomnického sedla (3/4 hod.). Zo sedla : alebo : priamo zelenou zn. pod hrebeňom k sedačkovému výťahu (14 min.) a ním ku Skalnatému plesu, alebo : doľava nadol v serpentínach po zelenej zn. až ku Skalnatému plesu (3/4 hod.).
Zostup-Prístup-Malá Studená dolina
2. Zostup-Prístup z dolnej časti Malej Studenej doliny do Téryho kuloáru.(II),2 hod. |
J. Horváth - J. Otruba |
J.Beneš, J.Krížo, 17.9.1976 . 1.voľné prelezenie: podľa nákresu prvovýstupcov cesta asi nemá voľné prelezenie. . Technické miesto vo 4. dÍžke možno obísť voľne zľava: P.Greksák, A.Formánek 10.8.1983 (V+). 2a. Variant doľava: Cesta výrazným kútom a škárou vpravo od "Posledného komína", podrobnosti, nie sú známe.(V-). |
T.Myslivec, L.Páleníček 13.7.1987 |
Z.Drlík, L.Páleníček, 7.4.1972 1. zima: ??? 1.rp Š.Bednár - J.Hyžný, 19.7.1980, 5+ |
J.Andráši, A.Puškáš,K.Skřipský 9.1948. 1.zima:V.Karoušek, V.Mašková, 20.3.1952 Pozn. V súčasnosti je cesta preistená borhákmi. Foto z lezenia V literatúre je výstup mylne uvádzaný ako Stanislawského cesta v skutočnosti urobil prvovýstup A.Puškáš a spol. Viď tiež vysvetlenie pri ceste č.8. info: WHP21:3188 a 3190. Vstup do steny je na ľavom okraji skalnej police. Stienkou 10 m. k ústiu prvej trhliny a ňou asi 20 m. ku skalisku. Odtiaľ sa tiahnu dve blízko seba ležiace trhliny. ľavou trhlinou 30 m. na sutinový stupienok pod prevismi. Zo stupienka 2 m. hore, potom 6 m. doprava za nápadný skalný zub a cez 5 m. stienku (V, najťažšie miesto) na plošinku. Z nej trochu na opačnú stranu a 6 m. vodorovne doľava (V) do trhliny. Po 10 m. na pohodlné stupne a 15 m. trhlinou, podobajúcou sa rímse, na plošinu. Rad trhlín nad nami sa javí ako obrovský zárez. Pomocou puklín 35 m. hore na priestrannú plochú plošinu, ktorá vľavo prechádza pod strechovitý previs, kým jej pokračovanie vpravo tvorí trávnatá lávka. Z miesta, kde sme dosiahli plošinu, trhlinou priamo hore, potom radom trhlín a pilierikov, na ktoré sa delí hlavná trhlina, stále priamo hore na sutinový stupienok s blokom na istenie, 20 m. Teraz na temeno ďalšieho malého piliera. Tu má trhlina zasa pôvodnú podobu. V nej 25 m. na plošinu a dalších 25 m. pod previs. Tesne pod ním traverz doľava za hranu ľavej stienky a otvorenou stienkou 5 m. hore k bloku na istenie. Odtiaľ 8 m. hore na plošinu. Najprv vľavo na naklonenú platňu, pritisnutú k stene, potom priamo hore kolmou stenou vľavo od komínika pod previs z lámavých bielych skál. Previs obídeme vľavo, potom niekoľko metrov priamo hore. Trhlina sa čochvíľa stráca v platniach, preto ju nesledujeme až na koniec, ale sa dáme postrannou puklinou doľava; cez odštiepený balvan k previsnutej trhline a ňou na sutinový stupienok vtisnutý do skál, 45 m. Ďalej po skalách už ľahko na SZ hrebeň a ním doprava na blízky vrchol. |
L. Páleníček, Čuňas /neznámy tramp/, 12.7.1970 1. zima:C.Bajsarowicz, B.Nowaczyk, K.Wielicki, 27.2.1974 Variant 6A: "zárezom" O.Novák, P.Berežný, P.Stříbrný, D.Krejčí, V.Vilím 1971 Variant 6B: J.Janoušek, F.Chalupný, M.Jiroutek (V) 1.7.1973 Výlezové varianty viď Doplňujúce info k stene. |
J.Porvazník - A.Belica, 2.6.1979
|
A.Kenar, A.Stanecki, W.Stanislawski, 8.8.1929 Variant T.Orlowski, S.Siedlecki, 31.7.1945 1.zima:J.Sláma a druh, 18.3.1953 V literatúre je táto cesta opisovaná ako Orlowského cesta avšak Orlowski urobil len variant s traverzovaním smerom do cesty č.4 a na hranu steny. V skutočnosti je to pôvodný Stanislawského výstup, ktorý smeruje viac hore. Výstup označovaný ako Stanislawského cesta je prvovýstup A. Puškáša a spol, ktorý považoval túto cestu mylne za Stanislawského výstup. info: WHP21:3188 a 3190. Vstup do skál je v spádnici steny vo výraznom kúte. Kútom asi dve dĺžky lana hore. V miestach, kde sa kút končí, šikmo doprava traverz cez previsnutú stienku 4 metre na lahší terén. Priamo hore 20 metrov pod previs a cezeň asi 10 metrov priamo na ľahkú lávku. Z lávky vhĺbením šikmo doľava hore na ďalšiu veľkú lávku. Vhĺbenie-kút i naďalej pokračuje až pod vrchol, kde mizne. Z lávky prekonávame výšvih kúta po ľavom ostrí, potom pokračujeme kútom až pod platňu, kde sa kút končí. Po pravej hrane platne hore do jej polovice, potom doľava asi 2 metre a trhlinou v platni priamo hore na jej horný koniec. Tu znova traverz 4 metre do ľava do rozlámaného žlabu a ním krátko na sedielko za vežičkou. Odtiaľ doprava ľahkými skalami na SZ hrebeň a po hrebeni na blizky vrchol. |
F.Plšek, V.Zachoval, 22.8.1950 Cermanov priamy Variant (V) V.Mašková, K.Cerman 4.8.1951 1.zima: K.Cerman O.Kopal, J.Mašek, B. Nejedlo 21.4.1952 Istené sólo: M. Kapusta, 9. 10. 1981 1.RP: pravdepodobne dávnejšie, uverejnené: Horváth, Otruba, 6.7.1983, A.Formánek - E.Mlynarovičová, 7. 7. 1983 Vstup do skál je v spádnici steny vo výraznom kúte ako cesta č.7. Kútom asi dve dĺžky lana hore. V miestach, kde sa kút končí, šikmo doprava traverz cez previsnutú stienku 4 m. na lahší terén. Priamo hore 20 m. pod previs a cezeň asi 10 m. priamo na ľahkú lávku. Odtiaľ: Alebo lávkou 4 m. doprava, potom 15 m. kolmo hore zárezom pod vodorovnú škáru. Sme 5 metrov pod škárou zvanou Kríž. Alebo z lávky vhĺbením šikmo doľava hore na ďalšiu veľkú lávku a ňou doprava pod vodorovnú škáru zvanú Kríž. Tu traverz doprava 6 metrov, potom cez vytláčajúcu skalnú hranu a hranou šikmo doprava hore na zďaleka viditeľnú pohodlnú lávku. Lávkou doprava na jej koniec. Odtiaľ kútom priamo hore 10 metrov a v hladkej platni oblúkom doľava na poličku pod previs Hokejky. Odtiaľ: Alebo(ťažšie) z poličky ešte šikmo vľavo hore do kúta priamo pod previs na dobré stanovište. Cez previs 3 metre hore, potom 2 metre vodorovne doprava a škárou vpravo hore na rozhranie Hokejky do kúta. Tu prechod doprava na hranu Hokejky a klesajúcou skalnou policou šikmo doprava nadol na dobré stanovište. Alebo (Cermanov variant) z poličky priamo hore platňou a zárezom do pravého zalomenia Hokejky do kúta. Pravou stenou kúta traverz pomocou trhliny doprava na hranu Hokejky do steny. Stenou priamo hore, vyššie trhlinou na dobré stanovište. Odtiaľ priamo hore 30 m. do komína a ním 4 metre nad komín. Po ďaľších 5 metroch pod kolmú vytláčajúcu stenu. Stenou 10 m.(VI) priamo hore na ľahší terén pod rozdvojený komín. Ľavou vetvou komína (V) na sutinovú plošinu na dne lievika pod vrcholom. Pravým vhĺbením lievika 50m po stupňoch na vrchol. |
V.Krejčí, - Pšeničnikov, 12. 7. 1970 1.zima: ??? 1.RP L.Šlechta - I.Ullsperger, 27.9.1982 6h. Preistenie stanovíšť v ceste, 5x nitové stanovište, 20.10.17, S. Filkor, M. Alman |
(cesta na pamiatku expedície Peru 1970) I.Dieška, P.Pochylý, 12.7.1970 1.RP: E.Velič, J. Adámek 1.zima: ??? Vpravo od výrazného skalného útvaru Z steny - Hokejky sa tiahne stenou výrazný pilier. Hore je čierny, štíhly, s ostro ohraničenou hlavou. Smerom nadol sú obrysy plochšie a bezvýraznejšie, skala bledšia a žltá, miestami s vypadanými prevismi. Výstup vedie zo začiatku vľavo od spádnice hlavy piliera, neskôr stredom. Vstup do skál je v pravom výraznom vhĺbení, tesne vpravo od nástupu do hokejky. Vhĺbením a menšími stienkami dve dĺžky lana priamo hore na stanovište pod prevismi a kútmi na skalné police. Po pravej strane okraj veľkej platne zakončuje previsy. Z políc mierne vpravo cez previs do kúta (Al) a ním hore. Na konci mierne doľava na stanovište ku skalným blokom (15m.). Odtiaľ šikmo doprava cez platničku do kúta a ním priamo hore (A2, A3) i cez previs (A3). Nad previsom obídeme ťažké skaly doľava a s návratom vpravo prídeme na stanovište k blokom (35 m.). Zo stanovišťa cez malý výšvih do čiernej škáry, ktorou mierne vpravo hore na police vedúce zo stredu steny, od Kríža. Policou doprava obídeme výšvih a cez platničku vľavo do zárezu na ďalšie stanovište pod novým výšvihom (40 m.). Ďalej cez dva previsky (A2, A3) doprava na platňu na nevýrazné rebierko. Ním kúsok hore a ostro vľavo na ďalšiu platňu a zárezom v nej na stanovište pod previsnutým schodom hlavy piliera (30 m.). Priamo hore kútmi (A2, A3) na police s nebezpečne naukladanými blokmi. Po polici vpravo až za hranu a ďalej mierne šikmo doľava na vrchol hlavy piliera (40 m.). Ďalej zárezom a ľahšími skalami dĺžku lana hore do vhľbenia a ďalej ako Birkenmajerova cesta do lievika a na vrchol. |
R.Staruch, M.Medvec august 2002 zároveň 1.RP V ceste sú zdola z háčikov osadené nity. Cesta vedie platňami medzi Čiernym pilierom a Bielym pásom.
|
A.Belica, J.Stejskal, 28.8.1976 1.zima:? 1.RP: ?
|
T.Myslivec, L.Páleníček, 12.7.1987 zároveň 1.RP 2.leto? 1.zima?
|
"Komín Farkaša a Petríka" V.Farkaš, V.Petrík, 7.8.1969, 2.leto: J.Janiš - V.Širl, 1.6. 1973 1.sólo: M.Šmíd, 12.9.1975; 1.zima: J.Fulka, J.Húlek, G.Lamka, J.Kleprlík, marec 1978. Info: 9. 2011, O. Húserka, F. Šimko klasifikácia skôr 8- ako 7. |
Cesta na pamiatku Milana Kriššáka A.Belica, J.Povrazník 20-21.7.1979 2.leto: T.Jánoš, J.Liďák, 1982 3.leto: A.Krížo, J.Krížo, 1982
|
B.Arnold, G.Lamm, 13.8.1972 2.leto: viac prelezení, aj čisté: 1.RP: M. Kapusta (kľúčové dĺžky), M. Krajč, 4. 6. 1983 2.RP: A.Buzinkay, R.Hajdučík 17. 9. 1983 1.sólo: J.Šustr 1.ženský prestup: Z.Podhorská-H.Semanová, 12. 6. 1983.
|
P.Ondrejovič, J.Vonderčík 21.10.1989 zároveň prvé RP Cesta obrovskou platňou vedúca zľava vedľa cesty "Puklina v platni" Nity v ceste osadené zdola.
|
I.Fiala, O.Pochylý, 14.9. 1970 2.leto:A.Belica, Z.Drlík, J.Osif, 4.8.1974 1.sólo:E.Velič, 10.1983.
|
Z.Čepela, O.Pochylý, 21.8.1969 2.leto:J.Hazucha, V.Petrík, 11.10.1970; 1. zima: prelezenie urobili poľskí horolezci. Nádherná exponovaná klasická cesta v platni. Cesta sa lezie voľne už dávnejšie. Foto zaslal M. Šestina
Foto 2 dĺžka |
Variant Šmída v ceste č.20. M.Šmíd. 25.9.1975 2.leto:viac prelezení.
|
W.Birkenmajer, K.Kupczyk 21.6.1930, 2.leto: Z.Korosadowicz, K.Zajac, 9.7.1931, 1.zima: A.Puškáš, L.Szabó, 4.-5.IV.1951. Vstup do skál je pri päte kolmej hrany obrovského piliera, ktorý je už v pravej polovici steny. Tu sa začínajú vhĺbenia rozdeľujúce obidve steny. Zľava ich ohraničuje kulisa prechádzajúca dole vo výrazné rebierko. Pomocou niekoľkých trhlín vľavo od rebierka na plošinku na rebierku. Odtiaľ beží doľava úzky previsnutý komín. Jeho ľavou časťou 2O m. na stupeň, odtiaľ dnom komína a stienkou čeľuste odvrátenej ku komínu, asi 5 m. priamo hore späť na čeľusť a ňou na plošinku ; doľava dolu vedie trávnatá lávka. Teraz priamo hore veľmi ťažkou stienkou do žľabu a žľabom hore, až sa stáva kolmým (hrdzavé škvrny). Odtiaľ doľava na rebierko a ním, exponovanou hranou, pomocou drobných trhlín na malú sutinovú kazateľňu v kolmých stenách. Tu sa systém komínov zrázne láme. Musíme sa preto dostať na skalnú lávku ležiacu 20 metrov ďalej. Po niekoľkých lámavých stupňoch prídeme od kazateľne k päte steny a tu : Alebo (V) machom porastenou stienkou, alebo puklinou po ľavej strane stienky (IV) na temeno odštiepeného útesu a na stanovište vpravo od neho. Odtiaľ 3 m. hore na plochú stienku nad puklinou. Nasleduje 10 m. traverz (V) doľava mierne hore pretŕhanou lávkou pod prevismi uprostred kolmých lámavých skál.Tak dosiahneme začiatok výrazného vhľbenia, ktoré vidíme už z kazateľne. Zlanením 13 m. dolu, voľne vo vzduchu (AO) na začiatok spomínanej skalnej lávky a ňou doľava pod previsy a cez výklenkovité vhĺbenie až na jeho koniec. Ďalej doľava cez stupeň do otvorenej steny a ňou traverz asi 20 m. doľava hore, nie veľmi vysoko! Nakoniec 3 m. hore a cez hranu rebierka 1 1/2 m. pod zubom previsu na dno ďalšieho výrazného vhĺbenia až nad jeho 100 m. zlomom. Po skalných stupňoch skoro vodorovne doľava k päte kolmého, asi 15 metrov vysokého komína a nad komín do širokého lámavého žľabu. Žľabom asi 30 m. hore až do miesta, kde sa stáva kolmým a zužuje sa v previsnutý komín. Tu do ľavej steny a ňou (IV) priamo hore, potom šikmo doľava. Asi po 30 m. na charakteristický trávnik pod Žltými plameňmi. Odtiaľ vidíme hore začiatok vhĺbenia pod vrcholom, od ktorého nás delí 50 m. dlhá, skoro kolmá a vodou pretekajúca stena, najťažší úsek výstupu. Z trávnika doľava hore po úzkej lávke priamo pod stenou a od konca lávky strmým a veľmi lámavým žliabkom k päte 12 m. dlhej, previsnutej, vodou vyhladenej a neobyčajne lámavej stienky. Potom 12 m. hore (VI), veľmi exponované, do tesného výklenku. Odtiaľ 3 m. hore trhlinou v kolmej stienke do lámavého, mokrého a plytkého, doľava sa zahýbajúceho žľabu, ktorý hore rozdvojuje komínik. Komínikom šikmo doľava (V). Ďalej 15 m. trhlinami v kolmej stienke, vždy po 5 m. dva výklenky (VI), až na stupienok pre ľavú nohu v ľavej hrane stienky. Od veľkého vhĺbenia pod vrcholom nás delia ešte 3 m. (VI) terénu. Ďalej alebo priamo žliabkom, alebo doprava hore a strmou platňou ďalej (ľahšie, ale riskantnejšie). Tak dosiahneme široké vhľbenie pod vrcholom. Dnom vhĺbenia 45 m. hore, vyššie kúsok vľavo, potom 40 m. po platniach prudko doľava hore, ďalej 12 m. doľava komínikom, ktorý šikmo pretína ľavú kulisu vhĺbenia. Veľký vklinený balvan obídeme oblúkom po ľavej strane a prídeme na priestrannú sutinovú plošinu na dne lievika pod vrcholom. Pravým vhĺbením lievika 50 m. hore po veľkých balvanoch a stupňoch priamo na vrchol Lomnického štítu. |
Motykov variant do Birkenmajera S.Motyka, J.Sawicky, Z.Brull, Š.Zamkovský, 26.7.1932 2.leto: K.Hensch, F.Banyász, S.Lux, J.Wein, 18.9.1932 Praktický prístup pod Žlté plamene a cesty 15-18. Nástup je kúsok vľavo od spádnice charakteristických žltých škvŕn, asi 100 m. vľavo nad nástupom výstupu č.22. Asi 10 m. priamo hore, potom traverz doprava šikmo až pod vlhký, hore previsnutý komínik. Jeho hornú časť obídeme po pravom chrbte. Dosiahneme pohodlné ploché stupne pod 15 m., skoro kolmou stienkou. Jej pravá polovica je z platní, ľavá je členitá a hore sa končí previsom. Nad tento z ľavej strany. Ďalej komínikom 10 m. na výhodné stupne, potom ešte ľahšie lávkou doprava pod veľké Žlté plamene. |
I.Dieška, P.Dieška, 19.8.1973, 2.leto:Z.Drlík, M.Pelc, august 1973; 1.sólo: A. Belica 1.zima: poľskí horolezci.
|
J.Beneš, J.Vestenický, 6.9.1977 info: Hotejl 3/1978.
|
A.Belica, J.Stejskal, 27.8.1976 2 leto: S. Drlík - Ján Tremba, 12.X 1978 1.Rp:R.Mihál, O.Saktor 7.7.1983
|
A.Belica, I.Koller 17.8.1974 2.leto:Z.Drlík, J.Martiš, 11.9.1975. 1. OS: A.Marcisz, W.Vermessy, 27.08.1982, VII 1.SK Rp:R.Mihál, A.Formánek 6.7.1983 5h.
|
P.Dieška, L.Páleníček, 17.6.1972, 2.leto: K.Jakeš, J.Martiš, 3.7.1976; 1.zima:Z.Drlík, J.Stejskal, január 1974. 1.Rp:Š.Bednár, J.Hyžný 19.7.1980
|
A.Belica, R.Mihál, 25.6.1983
|
P.Dieška, J.Hazucha, 12.-13.10.1970 2.leto+narovnanie hornej časti: A.Belica, I.Koller, 10.7.1972 3.leto:Z.Drlík, P.Mačák, 7.1973 variantom; 4.leto:L.Benešová, V.Širl, 13.7.1974 pôvodnou cestou; l.zima:H.Zakrzewski, A.Michnovski,W.Fiut, 5.-6.3.1974. 1.OS: M.Kapusta, L.Šlechta (kľúčová dĺžka),30.7.1978 2.RP: A.Buzinkay, P.Greksák, 12.9.1982 |
S.Glejdura, J.Kuba, J.Matava 16.4.1980
|
V. Karoušek - A. Mrkos, B. Nejedlo, 26.9.1956, Je pravdepodobné že cesta má spoločné miesta s cestou 29. a 30. info WHP21 č.3202.
|
J. Novák,M. Giláni,P.Kryze 6.2004
V júni 2005 autori narovnali poslednú dĺžku cesty. Poznámka: Pozor cesta bola zaistená krátkymi spitmi! V roku 2017 však autori cesty vymenili ručne vŕtané nity za štandardné a doplnili štandy v ceste! |
G. Koromzay – M. Mlynarčík – K. Piovarczy, 14. 8. 1921, Depresiu spomínanú v ceste č. 32 ohraničuje z pravej strany tupá hrana so zle vrstvenou skalou. Nástup vpravo od depresie, hranou strmo na trávnatú plošinu, 2. výšvih obchádzame vpravo pod 8 metrový komínik a ním opäť na hranu. V mieste, kde depresia dosahuje druhý trávnatý pás v Z stene Lomnickej kopy, cez depresiu doľava na šikmo doľava stúpajúcu rampu smerom k Obrovskému pilieru. Rampou na hrebeň. |
I. Dieška – I. Fiala – P. Pochylý, 18. 10. 1969, |
H. Myslivcová – L. Páleníček – M. Šmíd, 28. 9. 1975, |
R. Dalecký – V. Jakubec, 25. 9. 1994 |
W. Birkenmajer, 23. 6. 1930. |
W. Birkenmajer, 23. 6. 1930. |
J. Kořínek, I. Staroň 16.-17. 7. 2013. casta ma 5 dĺžok, 240m Popis od autorov Ján Kořínek & Ivan Staroň : V dňoch 16-17 júla 2013 sme preliezli novú cestu v západnej stene Lomnického štítu. Cesta vedie v ľavej časti steny, medzi cestami Puskáša a Čuňasa. Ma 5 dĺžok a začína výrazným kútom vpravo od Puskáša. Po 2 dĺžkach prechádza do platne a cez špäry pod výrazný previs. Previs oblieza sprava a križuje Orlowského cestu. Posledná dĺžka vedie platňami medzi výraznými kútmi s krásnym dolezom na vrcholový hrebeň. V tejto línii sme našli na začiatku druhej dĺžky 2 skoby ( pravdepodobne nástupový variant do Puskáša ) a v strede poslednej dĺžky tiež 2 skoby ( pravdepodobne dolezový variant Čunasovej cesty). Na 3 štande pod previsom sme zanechali jednu novú skobu. Celá cesta je v pevnej skale a kľúčový je nástup do tretej dĺžky s dlhým dočahovákom do oblého madla. Určíte ľahšie pre dlhých. Aj keď časť cesty bola lezená už skôr, väčšia časť cesty je samostatná a predstavuje krásne lezenie v kvalitnej skale západnej Lomnice.
Fototopo zdola |