Vysoké Tatry - Kostolďż˝k - 2251 m

Popis - štítu:

Kostolík je osamotená charakteristická veža v hornej časti Batizovskej doliny, pod Batizovským štítom. Od štítu ho oddeľuje široké sedlo Pastrnakova priehyba, ktorá prechádza v SV hranu Kostolíka posiatu veľkými balvanmi. Má dva vrcholy Južný (resp. západný) - nižší a Severný (resp. východný) - vyšší. Najdlhšie cesty poskytuje SZ až Z stena (Pod SZ stenou sú opísané aj ostatné strany veže). Cesty sú krátke max asi do 120 metrov.
Prístup pod steny: Pozri prístup pod J stenu Batizovského štítu.

Zostup zo štítu:

Zostup z vrcholu Kostolíka: Niektorou z variant cesty č.1. do Pastrnakovej priehyby. Najľahšie zo sedielka medzi vrcholmi výlezovým komínikom vo V stene, potom lávkou doľava na hrebeň a ním do priehyby (normálka).Do východnej steny v smere spomínaného komínika je možné aj zlaniť až na Batizovskú roveň (1x60m).

1. SV hrebeň a varianty (II-III) 0,5h.
1 - 1a J.Chmielowski, J. Marusarz, 29. 7.1905
Od Pastrnakovej priehyby SV hrebeňom až pod vrcholový blok, tu doľava do V steny a krátkym komínikom do sedielka medzi vrcholmi, doprava na V vrchol.(II) Alebo: 1a - Hrebeňom až pod vrcholový blok, ktorý obídeme zprava.

Variant 1b a 1c (II-III-IV)
A. Czarnocka, J. Pierzchala, 2. 9. 1933
SV hrebeňom až ku širokej sutinovej polici vpravo v S-SZ stene. Po polici pod strmý komínik do sedielka medzi vrcholmi a doľava na V vrchol, alebo ďalej po polici a ďalším vhĺbením do sedielka a na vrchol

2. Komín Z-SZ (IV-V) 1h.
M. Zajaczkowski, H. Pomorska, D. Milechman 4. 8.1936

Komín pretína stenu v SZ stene trochu vpravo od spádnice vrcholu. Priamo komínom (lámavé) na suťovú terasu, ktorá ho prerušuje v polovici. (Tu križuje cestu výstup č.3). Pokračujeme komínom až na pravý okraj suťovej terasy kde prechádzajú varianty cesty č.1. Potom spolu s cestou 1c.
Komín je známy pre nevyjasnenú tragickú smrť W. Stanislawského a W.Wojnara pri pokuse o výstup dňa 4. 8. 1934.

Medzi tatranskými nunatakmi je horolezeckou tragédiou známy Kostolík, ktorú opísal W.Žulawski v knihe Sygnaly ze skalnych šcian. Stredne ťažkým terénom – po SV hrebeni – horolezci vystúpili na Kostolík už v roku 1905. Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia nastupovala do najobtiažnejších tatranských stien nová generácia horolezcov, s vekovým priemerom okolo 25 rokov. V jej čele stáli najmä Wieslaw Stanislawski a Wawrzyniec Žulawski, známi mimoriadne ťažkými prvovýstupmi v západnej časti Galérie Ganku, Západnou stenou Lomnického štítu, v severných stenách a na pilieroch Mengušovských štítov, SZ stenou Žabieho Mnicha, SV stenou Mnicha, v Severnej stene Malého Kežmarského štítu. Svojimi výkonmi riešili posledné veľké horolezecké problémy Vysokých Tatier. V lete r. 1933 W.Stanislawski, spolu s Witoldom Wojnarom a Justynom Wojsznisom úspešne absolvovali v priebehu dvoch týždňov niekoľko ťažkých horolezeckých výstupov v oblasti Batizovskej a Kačacej doliny. Bola to príprava na ešte obtiažnejšie prvovýstupy a diretissimy, ktoré Stanislawski a Žulawski chceli spoločne podniknúť v auguste. Trojica sa rozdelila 4. augusta v Batizovskej doline., Stanislawski s Wojnarom chceli skúsiť prvovýstup Západnou stenou Kostolíka, Wojsznis sa vracal cez Kačaciu a Bielovodskú dolinu do doliny Roztoka, kde sa trojica mala večer stretnúť, aj so Žulawského skupinou. Namiesto radostného stretnutia sa začalo hľadanie, končiace až pod Kostolíkom, kde ležali mŕtvi, doráňaní Stanislawski s Wojnarom. Ešte boli naviazaní na lane, Stanislawski mal na jednej nohe horolezeckú topánku, druhá ešte bola vo vtedy bežnej plátenej lezačke, s plstennou podošvou, popretkávanou povrazom. Tragédia podnietila veľa dohadov. Najpravdepodobnejšou je verzia, že po úspešnom výstupe, pri Stanislawského prezúvaní sa horolezci nešťastnou náhodou zrútili. Prečo ešte boli naviazaní na lane ? Prvovýstup zostal nedokázaný. Podaril sa presne pri treťom výročí tragédie.

3. Priečne SZ stenou (III) 0,5h.
J. Gnojek, J. Sawicki 11.8.1934
Lezci prešli cestu v zostupe bez lana. V zostupe: zo sedielka medzi vrcholmi na S variantom cesty 1 na suťovú policu a po nej ku vyústeniu komína (cesta 3). Vpravo od komína dole, trhlinou a hladkou stienku na suťovú poličku v polovici komína, ďalej držiac sa šikmo doľava dole schodným terénom do bieleho zárezu a ním až po najdlhší výbežok kde sa lomí SZ a Z stena.

4. La Bomba (VII+) 2h..
M. Grajciar, M. Smatana, J. Švingál a A. Zvara 17.9.2011
Viď schému, fototopo a Pohľad na cestu zdola.

5. Páleníčkova cesta (OS:6 pôvodne VI-,A0) 2h.
H. Myslivcová, L. Páleníček, 28. 7. 1978
Klasifikácia OS prelezu M. Červienka, 6, asi lezené voľne už dávnejšie

6. JV stenou medzi vrcholy (III) 0,5h.
S. Makowski, J. a Z. Rzepecki, A. Sokolowski, 25. 8. 1924
Nástup pri päte komína s nápadne vklineným balvanom asi 20m. (III) Doľava po trávnatej polici asi 15m. (Polica pretína celú stenu a je priechodná až po SV hrebeň.) Cez stienku šikmo doprava hore do výklenku. Z neho komínikom hore (II) ako cesta 1 na sedielko medzi vrcholmi.

7. Variant č.6 J hranou (III) 0,5h.
Z. Bradovková, S. Samuhel a ďalší, 18. 9. 1960
Nástup ako cesta 6 komínom okolo vklineného balvana. Neodbočíme na lávku doprava, ale pokračujeme priamo hore komínom na J hranu. Hranou hore stienkou a skalným koňom na nižší z vrcholov.

8. Variant č.6 - Bábovka (IV) 20 min.
M. Huštaty, M. Valčák, 4. 11. 2011
Cestou č. 6 po trávnatej lávke až pred výlezový komín cesty 1. Odtiaľ vedie variant hladkou platňou zľava od výklenku na vrchol.(IV)

9. V stenou - Pravým komínom (II) 0,5h.
S. Samuhel 16.7.1961
V spádnici výlezového komína cesty 1 vo V stene, sa tiahne komín až na sutinu. Ním hore, križujúc lávku v stene do spomínaného výlezového komína a ním na sedielko medzi vrcholmi.