J stena: Asi 550m vysoká stena s tromi mohutnými piliermi. V hornej časti nad prostredným (Birkenmajerovým) pilerom sú markantné strmé platne predelené obrovským kútom. Tieto platne sú cieľom najmä športových lezcov. Sú dostupné rampou z Cmitera (horný kotol Skalnatej doliny pod Vidlovým hrebeňom) (II-III).
Rampa sa tiahne vľavo okolo piliera až na vrchol. Prístup pod J stenu: Od Skalnatého plesa zelenou značkou vedúcou do Lomnického sedla až po 2. serpentínu. Tu chodníčkom traverzujeme doprava trávnaté úbočie do stredu Skalnatej doliny k potoku. Odtiaľ morénovými balvanmi na dno piesčitého Lievikového kotla. Krížom cez neho a šikmo vpravo hore po sutine pod J stenu (45 min.)

Z Cmitera zľava na pilier, ktorý je pokračovaním horného okraja prahu doliny. Hranou priamo hore až na vežičku. Ďalej kúsok vpravo od hrany, potom jej ostrím na plošinu v ľavom boku piliera. Ďalej úbočím na ďalšiu plošinu a z nej na charakteristickú vežičku, ktorou sa ostrá spodná časť piliera končí. Nad nami je výšvih, rozšírený v stenu. Zliezame ho priamo. Nad ním už po menej naklonenej hrane piliera hore k miestu, kde sa zbieha niekoľko hrebienkov. Ďalej po hrane na vrchol.

Preistenie P. Ondrejovič 2018

Vstup do skál: Vľavo od prostredného piliera, kde sutina najvyššie vybieha pod rebro, ktoré vystupuje z ľavého vhĺbenia. Nad vhĺbením previsy. Asi 10m nad zemou je dobre viditeľný nerezový nit. Po ľavej strane kúta po platniach (ďalšie dva nity) a dobrých chytoch dĺžku lana k nerezovému U-borháku na stanovišti. Ďalej hore platňami v smere nitov a okolo previsu kúta do malého vhĺbenia. Pokračujeme ostro doprava do kúta ktorého koniec tvorí hladký kútik (nit). Cez neho hore na obrovský odštiepený obdlžnikový blok (IV). Na platni nad ním je lepený U-borhák-stanovište. Z neho asi 5-6m vodorovne doprava za hranu - tu je pole položených platní. asi 2m za hranou čiernymi pilierikmi (nit) rovno hore a cez položenú zelenú platňu rovno k stanovišťu s borhákom, pod plochým kútom. Originál cesta pokračuje najprv kútom hore a esovitým zahnutím doprava v hornej časti a traverzom po trávnatých platniach. smerom ku ceste 5. Krajšie: Zo stanovišťa po trávnatých pilierikoch smerom doprava (nit, bodkovaná línia na fotografii) a hore na rebro -stanovišťe. Z pravej strany pokračujeme spolu s cestou 5 po oblom pileriku ktorý vyplňuje stred vhĺbenia. Stále vhĺbením až po stanovište na ľavej strane (U borhák), cestou nity. ďalej Asi 7 metrov do malého kotlíka, kde prichádza aj pôvodná originálna cesta. Tu začína samotná rampa. Po pravej strane kotlíka hore, čiastočne pravým rebrom hore pod zelenú platňu v ktorej je nit, cez neho hore k lepenému U borháku- stanovište. Ďalej stále stredom čiastočne mokrého žľabu-rampy, popod strmé platne, ktoré sú za obrovským kútom. Tu sú aj žlté nity (z Birkenmajerovej cesty), taktiež postupové nerezové nity mamut, pokračujeme až po jej koniec - niekoľko dĺžok. Na konci do malého sedielka - dva žlté nity - posledné stanovište na rohu steny. Nad stanovišťom ešte asi 150-200 metrov ľahkým terénom na vrchol.

Vpravo od výstupu č.4 sa ťahá hore hladká, obrovská platňa ohraničená z pravej strany vhĺbením, ňou vedie výstup. Spočiatku po ľavej strane platne 40m, ďalej šikmo doprava 20 metrov do pravého rohu platne. Odtiaľ asi dve dĺžky lana priamo hore k miestu, kde sa lomí J pilier steny.

Fototopo preistenia

Po opakovaniach má cesta niekoľko variantov (najčastejšie sú kreslené bodkovane), v spodnej časti najčastejšie lezená vpravo od Kriššákovej cesty vhĺbením. Pokračovanie - kúsok vpravo od hrany piliera alebo Puškášovou rampou. Vstup do skál je pri hrane piliera. Odtiaľ 25m šikmo doprava po rímse a ďalších 10m po skalnom páse prerastenom trávou. Ešte niekoľko metrov cez exponovanú hranu vodorovne doprava do skalného žliabku. Ním hore, až prechádza v strmú, 40m vysokú trhlinu. Niekoľko metrov po rebierku vpravo do trhliny hore, potom po skalných stupňoch na začiatok trávnatej lávky. Od lávky ktorýmkoľvek z troch rovnobežných žliabkov 25 m hore na trávnatú lavičku. 4 metre (IV) exponovanou stienkou šikmo doprava hore do širokého trávnatého žliabku. Po rebre vpravo od žliabku strmo hore na trávniček pod obrovským pásom žltých previsov. Pod nimi 10 metrov traverz doprava po rímse, potom lištami pod ňou a nakoniec ťažký krok do žliabku. Ním niekoľko metrov hore, potom kúsok vľavo cez odštiepené balvany do niekoľko metrov vysokého, dvojitého komínika a ním hore (IV). Nad komínikom 20m žliabkom hore, kým neprechádza v plochý zárez. Tu vodorovne doľava na lávku. Ďalej 50m šikmo doľava po trávou prerastených skalách k zeleným platniam. Vľavo od nich trhlinou, alebo hrebienkom vľavo od nej, na hranu prostredného piliera. Ďalej pilierom (rampa) alebo vľavo od neho 200 metrov hore. Pilier je najprv plochý, vyššie úzky a nakoniec mizne v stene, ktorá súčasne stráca sklon. Odtiaľ asi 150 metrov ľahkým terénom na vrchol.

Vpravo od Kriššáka sú umiestenené nity ( tadiaľto cesta nevedie! ),
ide o starší projekt v platni cca 80 metrov, (R. Gelle, I. Minčík),
u ktorého nie ja stanovená obtiažnosť.

Výstup začína odbočením doľava od Puškášovej cesty v spodnom trávnatom kotli, platňami medzi Birkenmajerom a ľavým stredovým variantom Puškáša. (Skoby). Kľúčové miesto je kolmý kútik (viď priložené foto zo steny). Vo vrchnej časti je cesta podľa schémy nejasná a značne sa líši i sprievodcovská literatúra situovaním cesty v stene. (Poznámka: Predpokladám že cesta odbočuje do výrazného výlomu vľavo, a nie priamo platňami vľavo vedľa puškášovho kúta. Tento priamy smer sme liezli v auguste 2005, je to pekné lezenie v pevných platniach do obtiažnosti IV+. Isto lezené už dávnejšie. Vyústenie je do traverzu v závere Puškášovej cesty. Prosíme o upresňujúce informácie o prvovýstupe. Boboš)

Fototopo

Pravé vhĺbenie sa tiahne prostriedkom steny. Smer výstupu nám udáva hlboká roklina, ktorá sa tiahne medzi pravým pilierom J steny doprava smerom k Huncovskému sedlu. Vstup do skál nie je v rokline (tade vedie Groszova cesta), ale doľava od nej na rebro. Po dobrých stupoch a chytoch dve dĺžky lana hore. Tu sa rebro stráca v stene, ktorou sa tiahne vhĺbenie. Od rebra po tráve a vodou vymytých balvanoch na trávnatú plošinku asi 40m. Z nej dve dĺžky lana po platniach, porastených trávou, na dobré stanovište pod zle vrstvenou stenou, ktorá je na pravej strane. Od nej doľava cez previs až k nápadnej obdĺžnikovej exponovanej platni. Ňou hore asi 15m na dobré stanovište. Z neho 60m na veľkú trávnatú plošinu, nad ktorou sa vypína mohutná stena. Z dvoch strán je prerytá a tvorí písmeno V. Nástup je v prostriedku steny. Po vymytých skalách so skúpymi chytmi dve dĺžky lana. Ďalej asi 12m cez previs (V) do zárezu a ním hore pod previsy do miesta, kde sa zbiehajú dve ramená Y. Jeho ľavým ramenom hore 30 metrov (V, expozícia) za veľký, zo steny trčiaci blok. Medzi blokom a platňou vzpieraním hore na dobré stanovište. Z neho 10m (V) zárezom a priamo cez previs (V), až na zľava idúce trávnaté pásy, nad ktorými čnejú hladké platne. Platňami hore až k stene - pomocou spodných chytov, doľava. traverz asi 8-10m, potom priamo hore na pilier, kde sa etávame s Birkenmajerovým výstupom. Ďalej spoločne po vymytých skalách asi 150 metrov na vrchol. Pozn. V strednej časti je možný variant zľava pod kút (bodkované), v hornej časti cesta končí traverzom v smere červenej šipky na Birkenmajerov pilier.

Foto 2 dĺžka
Foto 4 dĺžka
Foto 5 dĺžka
Foto 6 dĺžka
Foto 8 dĺžka

Pravým pilierom steny. Nástup je v spádnici piliera v žľabe, ktorý vedie zľava doprava do rokliny, ktorá spadá z Kežmarskej priehyby. Roklina sa dolu láme asi 100m kolmou stenou. Vpravo od žľabu po vysokých stupňoch, neskoršie po pravom rebre žľabu nad spodný zráz rokliny. Po platniach, ktoré sú skúpe na záchyty, hore na sedielko pod prvým asi 25m vysokým výšvihom piliera. Ďalej 10 metrov roklinou hore, potom doľava na naklonenú hladkú platňu a z nej krátkym, veľmi ťažkým komínikom na trávnatú plošinu. Tu sme na výške prvého výšvihu. Po hrane už ľahko na druhý výšvih, za ktorým je 2m hlboká štrbina. Tretí výšvih sa začína dole previsnutou hladkou platňou. Cez ňu veľmi tažko a po hrane na trávnatú terasu, ktorá je vo výške tretieho výšvihu. Strmú stenu štvrtého výšvihu zliezame sprava doľava; výšvih sa dá v pravom úbočí obísť. Dolu k veľkému balvanu a z neho ďalší zostup komínom do štrbiny pod piatym výšvihom. Skalné ostrie a lámavý stupeň, potom sme už pod kolmou stenou výšvihu. Po trávnatom páse 10m do pravého úbočia, potom rovnobežne s hranou trávnatými žliabkami medzi skalnými rebierkami hore na piaty výšvih. Hrana šiesteho výšvihu nespadá na juh, ale na juhovýchod. Z výšky výšvihu sa tiahne vodný žliabok do rokliny, ktorá spadá z Kežmarskej priehyby. V pravom úbočí po tráve hore, potom v jeho najvyššej časti cez jarok a krásnym komínom do štrbiny za šiestym výšvihom. Teraz sme pod najvyšším siedmym výšvihom. Najprv 20 metrov trávnatým žliabkom pod hranou, potom rovnobežne s ňou komínmi na vlastnú hranu. 30m hore, nakoniec komínom k západnému okraju čelnej steny výšvihu. Žliabkom 30m doprava hore, potom doľava na trávnatý stupeň: 35m komínom, ťažko, pod previs, ktorý komín uzatvára. Previs prekonáme vzporom. Priečne doľava stenou k jej ľavej hrane, 30m, odtiaľ už vidíme vrchol a rovnobežne s ňou na temeno siedmeho výšvihu. Stena tu stráca sklon. Traverzujeme doľava do vhĺbenia. Dá sa však íst aj priamo po pilieri a nim na vrchol.K.

Varianty:
Variant, priamo cez prvý výšvih: Zo sedielka zostúpime asi 2 m vľavo, dalej priamo hore asi 4m, vpravo cez previs do komínika. Komínikom, z neho traverz doľava, asi 4m. Ďalej priamo hore cez rozlámané balvany do štrbiny, kde sa končí komín, nad prvým výšvihom v opise Grósza. (V.;Lazor-Varga; 0,5h.)
Variant, obídenie tretieho výšvihu. Zo štrbiny pod tretím výšvihom niekoľko metrov vľavo do výšvihu rovnobežne bežiacej rímsy a ňou hore do polovice jej dĺžky a dalej puklinou v platni vpravo na výšvih. (III; Staszel; 1954.)
Variant, obídenie siedmeho výšvihu. - Pri päte výšvihu je výrazná rímsa, ktorá beží vpravo. Ňou niekoľko desiatok metrov na jej koniec a ďalej týmto smerom na sedielko. Obrátené je do žľabu stenou výšvihu a vyrastá z neho malá vežička. Zo sedielka vľavo hore stenou výšvihu po stupňoch a platniach a na konci komínikom na už zďaleka viditeľné malé sedielko nad výšvihom.( III.; Schramm, Staszel; 1954.)

Variant sprava obchádza strmú platňu v strede (IV+)

Preistenie P. Ondrejovič 2018

Preistenie P. Ondrejovič 2018

Cesta do hôr: 1. dĺžka: Nástup je ako do Puškášovej cesty „Ľavým vhĺbením“ (AP 88, K 1932) Štand na polici je asi 10 metrov nad zemou (kôli snehu na jar) ale dá sa tam natraverzovat zľava. Asi 10 m po rampe doľava (frend) a potom po nitoch krásnou madlovitou stienkou. Boldre pri 2., 4. a 5. nite. Keď budete cvakať 3. tak si na mňa s vďakou spomeňte, lebo Ivo ho tam nechcel dať, že to prebil bez neho, ale vyhádal som to. 2. dĺžka: Rovno hore ľahšími platničkami. V dl. sú dva nity, skôr na orientáciu, štand je dosť vpravo na hrane veľkej police. Po polici prejdite 10m doprava a dole (normálne pešo), kde je nit odkiaľ sa istí ďalšia dl. 3.dĺžka: Nad hlavou sa vám hompáľa žltá šlinga. Cvakni ju z police a bouldruj. Ak si nezanedbával strečing, vymyslíš spôsob ako sa dostať do madiel vpravo od nitu. Nasleduje previsnutý kútik a pri 5. nite traverz doprava. 4. dĺžka: rovno hore a po nitoch šikmo doľava, ľahšie lezenie, ale trochu to sem tam duní, bacha! 5., 6. a 7.dĺžka: To je rampa za 3, problém bude nájsť štandy. Lez stále šikmo doľava, štandy sú po 35 m. na dobrých policiach. 6. štand je kruh, nachádza sa pod previsnutou lichobežníkovou platňou vpravo od Obrovského kútu. 8. dĺžka: Pravým okrajom platne. Pod prvým nitom sa zíde friend. Najťažšie je medzi 2. a 3. nitom, preto je v treťom dlhá smyčka, takže sa ten úsek lezie vlastne TR ( fuj! skalkári sa nezaprú ) Nad tretím hlboký nádych (vraj sa tam dá dať čok), od 4. doľava krásnym rajbáskom. 9. dĺžka: Rovno hore nádhernými platňami 10. dĺžka: Najprv hore a potom v kútiku prekrok doprava, stále doprava cez madlovitý previštek (friend), ešte viac vpravo je nit, od neho rovno hore asi 8m na policu. Pozor na trenie lena, hlavne do prvých istení si daj dlhé smyčky! 11. dĺžka: Zaujímavý previs čo sa nedá vyzhybovať a doprava do pravej steny kúta. Opäť pozor na trenie lana! Po hrane krásnym lezením na štand. Alpinisti pokračujú 200m III-IV na vrchol, my ostatní zlaníme k topánkam pod nástupom.

3 - dĺžková cesta v pravej časti platní. Nová cesta Óda na radosť ide v kvalitnej platňovitej skale s obťažnosťou 7+, je odistená nitmi úrovne S1-2. Topo na foto pri ceste.