Vysoká je jeden z najkrajších a najzaujímavejších tatranských štítov. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Od Ganku ju oddeľuje Západné Rumanovo sedlo, Od Ťažkého štítu štrbina pod Ťažkým štítom a od Dračieho štítu Vyšné Dračie sedlo. Má dva vrcholy rovnakej výšky SZ a JV. Tieto vrcholy rozdeľuje štrbina Vysokej. Cez JV vrchol vybieha do Zlomiskovej doliny bočná rázsocha, ktorá sa tiahne cez Dračí štít a končí sa Ošarpancami. Tento hrebeň oddeľuje od seba Rumanovú dolinku v hornej časti Zlomiskovej doliny a zároveň vytvára s Dračím hrebeňom, ktorý je taktiež cez Dračie sedlo spojený s masívom Vysokej, kotlinku pod Dračím sedlom. Dračí hrebeň sa cez Veľkú Dračiu hlavu končí v Zlomiskovej veži.
Severná stena Vysokej spadá do Ťažkej doliny asi 500 m vysokou stenou, ktorú rozdeľuje mohutná depresia, tiahnúca sa medzi obidvoma vrcholmi Vysokej. Z horolezeckého hľadiska je severná stena najmä v zimných podmienkach vážnym podnikom. V letných podmienkach sa veľmi neodporúča pre známu lámavosť skál a časté mokré úseky, čo zapríčiňujú zvyšky snehu dlho do leta nachádzajúce sa v stene.
Prístup pod SZ stenu:najpraktickejší je zostup pod S stenu Vysokej zo sedla Váhy. Zostupujeme serpentínami a roklinou, prevažne vyplnenou snehom, potom sutinou pod stenu. V zime, veľmi lavinozne. Cca 1,45 hod.

Stenu spracoval Jozef Gurník.

Zostup:

Zostup: možnosti je niekoľko, najpraktickejší sa javí zostup do Dračej doliny. Žľabom, ktorý spadá na JZ, dolu po jeho ľavej strane a potom nejaký čas šikmo vľavo. Po prechode cez rebro zase vľavo. Hlbokým žľabom, ktorý je v dolnej časti niekoľko ráz podťatý prahmi, ideme dole ľavým rebrom žľabu pod schodovitými skalkami po pravej strane rebra a na konci žľabom nad Dračie pleso. Klas. II.