Mohutný masív Velických Granátov delí Velickú a Slavkovskú dolinu. Pozri aj Miestopis Velických Granátov . Hrebeň Granátových veží má 4 výrazné vrcholy: Rohatú vežu, Veľkú Granátovú vežu, Dvojitú vežu a Velickú kopu.Tieto vysielajú do Velickej doliny mohutné rebrá, ktoré sa nad dolinou lámu zráznymi stenami. Opálová stena sa sa však vypína nad Velickou dolinou - Kvetnicou ako výbežok pod Opálovou vežou, od ktorej je oddelená Opálovým sedlom, kde začína Granátová lávka. Z ľavej strany popri ľavom rebre steny prebieha Kvetnicový žľab smerujúci pod Bradavicu a Rohatú vežu. Z pravej strany stenu ohraničuje položené pravé rebro, ktoré je najobĺúbenejšou túrou na Opálovú stenu. Medzi Opálovou stenou a Granátovou stenou prebieha Granátový žľab, ktorý ústi v Granátovom Kotli. Tu vpravo od Opálovej steny je roztrúsených niekoľko vežičiek tzv. Opálové Mníchy.

Prístup pod JZ stenu: Zo Sliezskeho domu turistickým chodníkom na Poľský hrebeň. V Hornej časti Kvetnice odbočíme doprava trávnatým chodníčkom pod stenu. Chodník ďalej vedie pomedzi Opálové Mníchy a ústi až na Granátovej lávke. Slúži taktiež ako prístup pod Opálovú vežu.

Zostup:

Zostup: Z Opálového sedla, ktoré delí Opálovú stenu a Opálovú vežu - Granátovou lávkou ľahko doľava do Kvetnicového žľabu (II) a ním dole. Granátová lávka v Opálovom sedle prakticky končí, ovšem ľahký terén smerom doľava pod Bradavicu a Kupolu dovoľuje ľahký priestup až na Poľský Hrebeň. Variantou je zostup z Opálového sedla doprava smerom do Granátového kotla, kde ústí Granátový žľab. Chodníčkom strmo dole v smere pod Opálovú stenu pomedzi vežičky Opálových Mníchov. Orientačne dosť náročné.