| Popis:
K nebu trčiaci ako čokoládový špic - je vrchol Mlynárika, ktorý je poslednou vežou vo východnom hrebeni Veľkého Mlynára. Od Bielovodskej veže je oddelený Mlynárikovou štrbinou. Do Bielovodskej doliny spadá 300 metrov vysokou východnou stenou. Jej lukovite prehnutý previslý profil je viditeľný už zďaleka pri prechode Bielovodskou dolinou. Ľavá časť V steny sa láme vo V hrane a spája sa s JV stenou Bielovodskej veže. Pravá časť steny obrátená viac k severu, ktorá spadá z vežičiek SV piliera je menej strmá a veľmi porastená trávami a kosodrevinou.Vrcholový červený hladký asi 80m vysoký previslý blok pretínajú špáry tvoriace viditeľný kríž. Z police po štítovým blokom možno vytraverzovať doľava a do Mlynárikovej štrbiny i doprava do kotlíka a na SV pilier (III). Stena poskytuje pekné skalné lezenie už od jari do jesene. Srmé partie ľavej časti steny sú aj v zime bez snehu. Stena svojou ťažkosťou, atraktívnym vzhľadom a históriou patrí medzi míľniky Tatranského horolezectva. Zapísali sa v nej mnohé generácie najmä poľských, ale aj československých lezcov či už sú to technické extrémy zo 60 rokov či cesty v najmodernejšom súčasnom trende voľného lezenia. Info: AP-VI, KS, TT, J, NV, Góry Nr.124
Prístup pod V stenu: Ako na Poľanu pod Vysokou pozri popis Bielovodskej doliny. Na úrovni Rovienkovej doliny ešte pred poľanou prekročíme potok Bielej vody v najpríhodnejšom mieste, alebo až v mieste táboriska. Potom strmo hore prahom cez zarastené skaly na trávniky pod stenou na pravú stranu pásu - rampy, z ktorej začína väčšina ciest a po ktorej vedie doľava Birkenmajerova cesta. POZOR! Prístup na Birkenmajerovú rampu je v lete dosť rozbitý - možnosťou je využiť prístup na túto rampu vynitovaný autormi cesty Kastrátor ako prvé dve spodné dĺžky (IV,II) - pozri fotografiu pri tejto ceste. Druhá možnosť, ak je vysoká voda, je ísť cestičkou ako do Ťažkej (Českej) doliny cez mostík a hneď za ním vpravo cez biely žlab Bielovodské koryto potom šikmo hore traverzujeme cez les na trávniky pod stenou. (Oba varianty cca 30 min.)
Zostup: Zostup:
1. Cez Mlynárikov žľab: Z ostrého vrcholu zostúpime 15m dole do Mlynárikovej štrbiny - exponované (I). 0dtiaľ dole doprava trávnato skalným terénom do trávnatého kotlíka do ktorého spadajú obe ramená Mlynárikoveho žľabu, potom samotným žľabom asi 200 m až ku kolmému komínovitému výšvihu. Nad ním šikmo vpravo strmým žliabkom a odtiaľ šikmo vľavo po platniach a strmých trávach na trávnik pod výšvihom. (I, alebo z výšvihu je možné i zlaniť cca 25m - skoby po ľavej strane). Z trávnika dole, trochu sprava po ľahkých trávach na zvýrazňujúci sa chrbát. Ľavou stranou po náznakoch chodníka pomedzi kosodrevinu, limby a jarabinu ideme až do miesta kde sa naľavo objavuje strmé trávnaté úbočie, ktoré spadá do hlbokého Mlynárikoveho žľabu. Potom strmými trávami a 30m po strmých platniach, najprv vľavo potom vpravo (II), alebo zlanením trochu doľava (50 a 15m) do Mlynárikového žľabu už pod mokrým prahom. Žlabom dole a cez neho do lesa zasahujúceho najvyššie. Lesom šikmo vpravo dole k Bielej vode, oproti Východnej stene Mlynárika. (Celkom 1,5 hod.)
2. Zlanením.
POZOR !!! Cestou VO2max nedoporučujeme zlaňovať - v lete 2011 zlyhal štand pri zlanení a tak nie je možné štandom v súčasnosti plne dôverovať !!!!
Cestami po nitoch: Kastrator a Szewska Pasja. Prvé cesta prechádza cez Veľký previs v strede steny, kde môžu nastať problémy so zlanením, Preto je lepšie prvé dve dĺžky zlaniť cestou VO2max - pri uistení sa že je štand v poriadku!!!, kde potom nadviažeme na zlanenie nitami cesty Szewska Pasja a ňou na Birkenmajerovu rampu. Cestou Kastrator - okrem zlanenia Szewskou Pasjou výhodnejšie ako VO2max, 7 zlanení na rampu z vrchola: 45, 35, 45, 50, 50, 50 a 35 m, problematický môže byť spomínaný Veľký previs
|
