Zadná Bašta je horolezecky významný vrchol v hrebeni Bášt, oddelený od Zlatinskej veže Diablovým sedlom a Malej Capej veže Vyšným Baštovým sedlom. Je najmohutnejším masívom v celom hrebeni Bášt. Má tri vrcholy, južný - najvyšší, prostredný a severný. J vrchol od prostredného oddeľuje Predná Baštová štrbina, prostredný vrchol od severného oddeľuje Zadná Baštová štrbina. Cesty vo V a SV stene nad Mengusovskou dolinou sú vhodné najmä na zimné lezenie, viaceré sú však veľmi rozlámané, exponované a pomerne zle odistiteľné. Výstupy v zime sú náročné zimné akcie. Je na mieste nepodcenovať časovú náročnosť jednotlivých výstupov, pretože tá, v spojení s nie práve najjednoduchším zostupom, môže vyústiť do neplánovaného bivaku. Obe steny V a SV, ktoré tvoria masív predelený pravým pilierom uvádzame v sprievodcovi pod V stenou
V stena:
Meria 300-500 metrov, najväčšiu výšku dosahuje pravým pilerom, ktorý oddeľuje V a SV stenu. V stene sú markantné tri piliere a 2 vhĺbenia, z ktorých ľavé vedie prakticky až do Prednej Baštovej štrbiny a výrazné pravé vhĺbenie, medzi prostredným a pravým pilierom, končí na pravom pilieri. Horná tretina steny je miernejšia a umožňuje prestup viacerými smermi.
SV stena:
Vypína sa nad žľabom smerujúcim do Vyšného Baštového sedla, v ľavej časti cez ňu prechádza charakteristický biely pás vylámaných a vymytých skál, v pravej strane je zas výrazný SV pilier, končiaci na S vrchole.
Prístup pod V a SV stenu: Od Popradského plesa modrou značkou do Mengusovskej doliny, smerom na Hincove plesá. Pod začiatkom prudkého stúpania, kde začínajú serpentíny, odbočíme zo značky doľava a pokračujeme vyšliapaným chodníčkom do Satanovej dolinky. Sutinovým svahom pod V stenu. Pod SV stenu pokračujeme doprava, popod najnižší výbežok pravého piliera, za ktorým sa dvíha suť smerom do ústia žľabu spadajúceho z Vyšného Baštového sedla. Suťou pod SV stenu. (1 1/2 hod.). Za spracovanie fotografií a schém ciest na Zadnej Bašte ďakujeme Marošovi Jacinovi.

Zostup:

Zostup do Mengusovskej doliny nie je vhodný a ani ho neodporúčame. Zlanenie stenou je pomerne problematické kvôli rozlámanosti terénu. Nad strmou spodnou časťou je položenejšia vrcholová časť. V prípade núdzového ústupu je možné vytraverzovať po policiach doľava do žlabu spadajúceho z Diablovho sedla.
Najpraktickejší zostup je do Mlynickej doliny - žľabom medzi Prostredným a Južným vrcholom. Zo štrbiny šikmo doľava dole do rokliny a ňou, alebo skalkami vpravo až na vysoký sutinový kužel v Mlynickej doline. (v lete 30 min.) Zostup do Mlynickej doliny v zime, po posúdení lavínovej situácie: Z južného hlavného vrcholu na juh po hrebeni smerom k Diablovine až do sedielka. Odtiaľ dolu do Diablovho žlabu, ktorý dosahujeme asi v polovici jeho dĺžky a ním na dno doliny. (Ch- II, 1 hod. )