1. Vidlový Hrebeň: Medená - Kežmarská štrbina (III-V) 6 h.
A. Znamiecki, vodca J. Marusarz, 6.9.1906, celým hrebeňom Vidiel.
Zima: G. Haffner, A. Schmidt, vodca M. Nitsch, 20. 4. 1935
A. Szczepaňski, J. A. Szczepaňski, M. Szczuka, 29.7.1927, celým hrebeňom Vidiel v opačnom smere
V lete 2017 na exponovaných miestach pridané nové nity s mailonkami. Vodcovia E. Velič, T. Suchý
Popis: Celým hrebeňom Vidiel.
Medená štrbina oddeľuje Západnú Vidlovú vežu od Lomnického štítu.
Prístup na Medenú štrbinu: Zo Skalnatej doliny cez Lievikové pleso a Cmiter až po ústie rokliny spadajúcej z Vidlového sedla. Potom na JZ obrovským korytom medzi stenou Západnej Vidlovej veže a SZ rebrom (cmiterové rebro) Lomnického štítu, ktoré ohraničuje zprava V stenu Lomnického štítu odtiaľ odbočíme doprava na Medenú štrbinu. Nástup je možný i z Lomnického štítu či z Medenej kotliny od severu odbočením na štrbinu z cesty na Lomnický štít.
Z Medenej štrbiny po strmej hrane niekoľko m. hore na ostrý hrebeň so zubami. Z druhého zubu ťažký zostup, spustíme sa na rukách na lište v severnom úbočí, presunieme sa znova na hranu hrebeňa a po nej sa spustíme do sedielka za zubom. Po tejto skupine ostrých zubov nasleduje niekoľko hrbov z balvanov. Neďaleko širokého vodorovného hrebeňa do štrbiny, okno, pri úpätí strmého vrcholového bloku Západnej Vidlovej veže. Po vodorovnej rímse do ľavého úbočia a cez strmú stienku na strechu skalnatého ramena, ktoré je opreté o vrcholový blok veže. Dosť hladkými skalami šikmo doprava hore do trhliny v štítovej stene, pod nami sa trhlina kolmo láme. Touto, svetlá a zvetraná skala, na Západnú Vidlovú vežu. 1,5 h.(II-III). Z vrcholu po úzkom a skoro vodorovnom hrebeni ďalej do miesta kde sa kolmo láme. V ľavom úbočí kolmo do výklenku a z neho po okraji odštiepenej platne nazad na hrebeň. Znova do ľavého úbočia. Zostúpime cez niekoľko stupňov, ktoré sú oddelené od seba plošinkami, na jednom mieste strmá, hladká, balvanom preklenutá trhlina. Potom po lištách doprava, trochu hore, na vodorovný hrebeň. Posledná vežička spadá k Vidlovému sedlu strmým zrázom. Pred vežičkou doprava dolu do sedielka v styčnom bode hrebeňa Vidiel vedľajším rebrom, ktoré ohraničuje od JZ roklinu padajúcu z Vidlového sedla. Z tohto sedielka strmým, drnami zavaleným žliabkom, ktorý sa končí 4-metrovým kolmým schodom do Vidlového sedla. 1 h., (II-III).
Nad sedlom sa hrebeň rozširuje v stenu. Bližšie jej ľavej hrany, pozdĺž sotva znateľného žliabku, cez strmé stupne, neskoršie po rímsach a cez stienky, viac po strane Medenej kotliny na sutinovú plošinku niekoľko metrov pod prvou zo štyroch veží juhozápadného hrebeňa Veľkej Vidlovej veže. Z plošinky doľava za roh steny a po krátkej a exponovanej lište pod vytláčajúcim previsom do sedielka medzi prvou a druhou vežou. Druhá veža spadá k nám strmou stenou. Najprv pri jej pravej hrane priamo hore, veľmi ťažko, skúpe záchyty, na plošinku. Nad ňou ešte kus hore, potom doľava k odštiepenej platni v severozápadnom boku hrebeňa. Od jeho horného okraja vzporom na plošinku, ďalším vzporom do výklenku a z jeho ľavého rohu, hore dobrý záchyt, nazad na hrebeň. Potom bez ťažkostí na druhú vežu. Cez nevýraznú tretiu vežu do sedielka medzi ňou a štvrtou vežou. Po mierne stúpajúcej lište doprava do štrbinky v bočnom rebre, vyššou lištou, doľava nazad na hrebeň. Jeho strmou hranou na štvrtú vežu. Z nej dolu do najbližšieho sedielka, krátky traverz doľava do severozápadného boku hrebeňa a cez hladký stupeň na Veľkú Vidlovú vežu. 1,5 h., (III-IV).
Po stupňoch hrebeňa dolu k plošinke, pod ktorou sa hrebeň láme strmým zárezom. Zlaníme dole (červené zlaňovacie oko) do JV úbočia, exponované, na ostrú a zvetranú hranu (opačným smerom V). Ďalej po hrane, ostrie, stupne a platne, pričom charakteristickú ihlicu obchádzame sprava. Nižšie je hrebeň rozštiepený. Držíme sa pravého okraja hrebeňa. Nakoniec sa spustíme na trávnatý pás v juhovýchodnom úbočí. Po ňom do Lievikovej štrbiny. 1 h., (II-III). Pri zlanení z oka je jednoduchšou variantou zlaniť až na trávnatý pás v J úbočí (cca 25m) a po ňom ľahko až do Lievikovej štrbiny.
Zo štrbiny cez stienku, potom šikmo doľava hore do severnej steny a cez svetlé ploché skaly do výklenku pri previslej platni. Z neho cez 3-metrovú čiastočne previsnutú stienku (dobré chyty) na plochý, kazateľni podobný výstupok, veľmi ťažko. Smerom doľava na hrebeň a po ňom niekoľko metrov hore . V mieste, kde lišta vybieha do južnej steny,smerujeme severnou stranou do strmej, miestami i previsnutej trhliny s previštekom na stanovište s dvoma borhákmi. Nakoniec cez nízky, krátkym hrebeňom na vrchol Východnej Vidlovej veže. 0,5 h., (IV-V). Po hrebeni dolu až ku kolmému a hladkému zrázu. Zlaníme dolu (slučky, majlonka )na ostré a strmé pokračovanie hrebeňa (opačným smerom V, pozn.- Východnú Vidlovú vežu je možné z Lievikovej štrbiny obísť cez J stenu pozri cesty č.12. a taktiež po severnej strane s vrátením sa na hrebeň za kolmým schodom. ). Plytkým zárezom dolu do južného úbočia, potom po skalnej lište nazad na hrebeň. Po ostrí, strmo dolu do Kežmarskej štrbiny (k Medenej kotline-zrázy, k Cmiteru strechovite sklonene platne), 0,45 h., (II-III). Výhodnejšie je zlaniť kolmo do koryta na stranu Medenej kotliny - (slučky) tesne pod Kežmarskú štrbinu a ľahko späť do štrbiny. Odtiaľ buď na Kežmarský štít (II, 0,5 hod.) a ďalej ako zostup z Kežmarského štítu, alebo dole do Cmitera viď cestu č. 13 - Veľká Vidlová veža (II-III).