Story: V sobotu 24.03.2018 sme s Mirom boli opäť v Tatrách a podarilo sa nám vyliezť novú cestu. Tentokrát sme vymenili relatívne pohodlie južných dolín za na odľahlý sever. A vybrali sme si rovno stenu stien - Javorový múr. Inšpirovaní úžastným úvodným záberom z drónu z Rasťovho videjka Titánová pasca, sme sa rozhodli ísť práve sem. Akákoľvek cesta v tejto stene je náročná a veľmi hodnotná. Obaja máme radi preliezanie nových línii. Vlastne pre m�a osobne, je to to najviac, čo môžem v lezení dokázať. A tak nasledovalo preštudovanie sprievodcu, mojich fotiek a fotiek z netu. V pravej časti steny sa ukázala jedna volná línia. To je ono. Ideme tam. Po 4 hodinovom nástupe z Javoriny sme pod stenou a línia novej cesty je úplne jasná. Najvýraznejší je pekný kút v dolnej časti steny. Pod ním sú trávy a nad ním vhĺbenie vedúce vpravo od výraznej skalnej formácie - kocky. Podmienky sú celkom OK. Prvá dĺžka vycerila zúbky na samom konci a zabrala mi celú hodinu. Štand na tenkých skobách a druhú dĺžku - parádny kút so snehoľadom si vychutnal Miro. V tretej ma prekvapil nevinne vyzerajúci kolmý kút, kde som použil fonty ako založená päta a zbra� na spodák. Hoci ltt, no podarilo sa voľne. Fyzicky a ešte viac psychicky unavený, som štastný, že zrejme poslednú ťažkú dĺžku potiahne Miro. Lezie plynulo hore, sem tam padajú snehy a sem tam nadávky. Snáď po hodine a po vylezení plných 60-tich metrov, zaznie z hora konečne "zruš". Leziem za Mirom a som moc rád, že som túto dĺžku nemusel ťahať ja. Nepríjemné, ťažke lezenie. Po 6 hodinách sme vyliezli zo steny a pred nami sú strmé snehy. Snehy sú fééést nebezpečné. Nafúkané dosky, všetko okolo nás puká. Brodíme sa týmto "nebezpečenstvom" ešte dve dĺžky na vrchol veže a tam hútame čo ďalej. Predstava dolezenia ďalších 100m na hrebe�, pretraverzovanie na Žabý vrch Javorový a následný zostup a traverz späť pod stenu ku lyžiam je extrémne nebezpečná. Volíme preto zlanenie dole našou cestou. Zabralo nám to 2 hodiny. Zo skôb sme urobili 3, 4 a 5-ty štand. Posledný zlanák je mimo líniu našej cesty a je celý vo vzduchu. Po 8-ich hodinách sme dole. Nesmierne štastní z prelezenia novej cesty a z toho, že sme sa dostali dole zdraví. Bol to dlhý de�, telá sú na šrot, no naša radosť je obrovská. Cestu sme nazvali "Javorové blues" a ohodnotili za ťažkých M6.

Fototopo 1
Fototopo 2

Report na stránke James