Zima: J. Weincziller, Z. Zibrín, 21. 12. 1956. Vstup do steny je asi 60 metrov pod Štrbinou za Žltou stenou, vo veľkom sutinovom kuloári, ktorý oddeľuje SV stenu Prostredného hrotu od Žltej steny. V mieste, kde sutinový jazyk zasahuje najďalej do steny, vidíme rozlámaný a ustupujúci kútový žliabok. Po jeho ľavej strane hore až na malý balkónik na pilieri. Ďalej cez malú previsnutú stenu hore po hrane piliera za odštiepený balvan, ktorý sa čnie trocha vpravo v previsnutom kúte. ST. Pred sebou vidíme takmer kolmú platňovitú stenu so štyrmi zvislými škárami. Dvoma súbežnými škárami (V) najbližšie ku kútu hore do sutinového komína. ST. Ním hore na ľavé rebro komína, odtiaľ cez kolmú stienku (V) a ďalej asi 30 metrov priamo hore až do kúta, ktorý sa vyššie mení v komín. ST. Ostro zarezaným kútom 5 metrov hore do pravého malého komína. Na jeho pravú hornú hranu a stenou nad hranou 30 metrov hore, až pod veľké previsy. ST. Pod prevismi traverz šikmo doprava asi 10 metrov na malý trávnatý kútový balkónik pod rozlámanou a machom porastenou stenou. (Touto kolmou stenou 15 metrov hore na odštiepený balvan v pravej hrane, ktorý vytvára malú kazateľnicu. Toto miesto v pôvodnom opise je zasypané pieskom po dávnejšom výlome,ale po pravej strane sa tiahne šikmo doprava sutinová polička) Touto poličkou obídeme toto miesto doprava a potom doľava hore na kazateľňu (III) ST. Z kazateľne po previsnutom odštiepenom balvane hore na stupeň pod ďalším previsom. Odtiaľ odtláčajúcou, previsnutou, machom porastenou stienkou do škáry vľavo a ňou traverz na pohodlnú policu (VI). ST. Potom cez tri skalnaté stupne mierne doprava až na najvysunutejší bod hrany. ST. Tu sa ťažkosti končia. Ďalej asi 100 metrov ľahkými platňami až do komínika, ktorým sa dostaneme na SV hrebeň. Týmto na vrchol.