2. výstup: R. Geisler, H. Kamptz 4. 8. 1935 Popis Puškáš: Ľavou polovicou k Matirkovmu návratu, cesta bratov Komarnickich. Z Lievikového kotla po širokých trávnatých pásoch zľava doprava nad spodný prah hlavnej rokliny. Ďalej s obídenim rokliny vpravo, cez ňu šikmo doprava a po jej pravej strane hore, strmé stienky, oddelené lávkami. Hneď spočiatku ťažko, traverz po trávnatej lávke doprava. Potom cez stupeň, hore ťažko, cez trávnatú plošinku. Nad ňou je nízka stienka so zlým výstupom na trávu, ťažko, živý rebrík. Ďalej doprava hore, potom doľava cez blok na trávnatý pás. Po ňom niekoľko metrov doľava, ďalej hore do výklenku za skaliskom odštiepeným od steny. Zo skaliska sa presunieme na stenu, potom hore na trávniček. Teraz zárezom a cez niekoľko stupňov, potom ďaľším krátkym zárezom ešte kúsok hore. Nad sebou vidíme svetlú, červenkastú škvrnu v stene jednej vežičky a nakoniec po trávnatej lávke doľava dolu na plošinu tesne nad zárezom rokliny. Nad nami rozdvojuje roklinu nápadná veža. Vpravo od vody 20 metrov po hladkých skalách hore, potom traverz doľava cez vodu a na protiľahlých červených skalách, nakoniec po rebre na d'alšiu plošinu v rokline tesne pod spomenutou vežou. Pravou vetvou na strmo doprava vedúcu lávku, ktorá na konci prechádza v trhlinu. Trhlinou kúsok hore, potom trávnatou lávkou doľava smerom k rokline. Nato šikmo doprava hore pod 2,5 metrovú hladkú stienku. Touto alebo priamo, živý rebrík, alebo vľavo okolo nej, pod stienkou vľavo do rokliny, potom po vodou ohladených skalách šikmo doprava hore. Hladké skaly nás dovedú hore do snehového kotla. Nad ním čnie už spomínaná veľká veža. Na rebro vpravo od veže, potom znova doprava po trávnatej lávke, ktorá sa na konci láme. Niekoľko metrov pred koncom doľava a hore na trávnik. Nad ním sa pnie 2 metre vypuklá stienka. Cez stienku a po trávnatej lávke kúsok doprava, do krátkeho, ťažkého zárezu. Zárezom hore. Potom doľava, a tak celkom blízko k žľabu medzi spomenutou vežou vľavo a rebrom, po ktorom sme už išli vpravo. Žľab ústi hore do štrbiny v chrbte, ktorý sa tiahne zhora a ktorého najnižším stupňom je naša veža. Po trávnatých lávkach vpravo od žľabu, až k záseku v chrbte, asi 10 metrov vpravo nad štrbinou. Preklenutý je veľkým balvanom, pod ktorým sa pretiahneme na druhú stranu. Tu opúšťame východnú stenu. Chrbát sa rozširuje a ľahko nás dovedie na normálnu cestu, kúsok pod Matirkov návrat.