Solisko Mlynick� �trbsk�

Popis steny:

Mlynické Solisko (2301 m) je prvý trávnato skalnatý výšvih nad Zadným Soliskovým sedlom. Kedysi bolo považované za J vrchol rovnako vysokého Štrbského Soliska. Tieto dva vrcholy sú oddelené Nízkou lávkou. Štrbské Solisko je ďalej v hrebeni oddelené od Furkotského Soliska (2320 m), ktoré bolo kedysi považované za predvrchol Malého Soliska Šedou lávkou. Furkotské Solisko je oddelené od Malého Soliska Vysokou lávkou. Západná strana Soliskového hrebeňa nad Furkotskou dolinou nadobúda od Mlynického Soliska vysokohorský ráz. Je tvorená sústavou rebier a žľabov, ktoré sú horolezecky zaujímavé pre svoju skalnato-trávnatú skladbu najmä v zimnom období. Podobný charakter má aj východná Mlynická strana hrebeňa týchto štítov. Rebrá i vhĺbenia poskytujú príjemné, nie ťažké zimné mixové lezenie vhodné aj pre začiatočníkov, ktoré je zaujímavé pre kratšiu dĺžku ciest cca 200-300 metrov najmä začiatkom zimy. Rovnako zaujímavý je i jednoduchý prístup do Furkotskej doliny - turistickým chodníkom od Chaty pod Soliskom či do Mlynickej doliny chodníkom od areálu FIS. Pozri i Soliskový hrebeň.

Zostup:

Z týchto štítov je praktický a najbezpečnejší zostup hrebeňom k Prednému Solisku. Pozri Soliskový hrebeň. Na stranu Furkotskej doliny je možné zostúpiť i niektorým zo spomínaných výstupových žľabov.
  

Obrázky steny:

Zoznam Ciest:

1. Ľavé rebro (IV, V+) 4-5h.
M. Romanowski, A. Wardzinski, A. Wilczkowski, 26. 8. 1971
Prvé rebro vpravo od Soliskového žľabu. Rebro začína výšvihom. Vpravo od výšvihu strmým komínom asi 90m, ďalej vpravo trávnatým terénom až na menej výrazné rebro. Ostrím rebra pod strmý výšvih, trochu hore až pod uzatvárajúci blok, potom traverz doľava na kazateľňu (miesto V+) . Ďalej ostrím rebra až na vrchol. AP IX / 68.
2. Ľavý žľab (II-III) 3-4 h.

Žlab resp. kuloár lezený už dávnejšie, podľa snehových podmienok a variantov II-III. Vhodné skôr na zimu.
3. Komín (II-III) a var. 3a 3-4h.
I. Franková, M. Bobovčák, 4. 3. 2012.
lezené súčasne Pozn. Možno lezené aj skôr. Ľavé rebro je oddelené sprava širokým kuloárom od rebrovitého výšvihu, ktorého ľavá strana je porastená kosodrevinou. Nástup je v komíne, ktorý je vpravo od spomínaného výšvihu. Komínom s ľadíkmi a glazúrami až pod skalnú bariéru, ktorá ho uzatvára. Traverz doprava na trávnatý výšvih. Ďalej doľava hore ponad bariéru smerom k vrcholu spomínaného výšvihu. Potom plochým pilierom, ktorý sa vypína nad kuloárom. (cesta 2), alebo tesne vpravo od neho strmým snehom až k miestu kde vrcholí ľavé rebro. Odtiaľ spoločne plochým pilierom na vrchol. Za tvrdého snehu ideálna zimná túra. Variant 3a (III) Andrzej Biborski, 30.12.2015 Opis PL:Dnia 30.12.2015 przeszedłem wariant na wschodniej ścianie Soliska Strbsko-Mlynickego: Wejście jak start drogi Medvec-Sim (droga nr 4), z żlebika startowego w lewo na skalno-trawiaste żeberko (III) i dalej przez kosówki i śniegami do połączenia z drogą Franková - Bobovčák (droga nr 3) nad kominem i dalej tą drogą. Opis EN: On December 30th 2015, I climbed east face of Solisko Strbsko - Mlynickie. I made a variant to the route Franková - Bobovčák (route #3)by starting as the route Medvec - Sim (route #4) but escaping to the left to the small rocky-grass rib (III) and then upwards through -kosówka- and snow to join Franková - Bobovčák route.
4. JV stena, Medvec - Sim (VI) 3h.
M. Medvec, M. Sim, 13. 12. 2008

5. Kamčina cesta (VI, pôvodne VI, A0) 4h.
K. Fabiánová, M. Medvec, 1. 10. 2006
V stena 1. RP: Z. Matajsz, M. Medvec, 16. 6. 2007 Pozri aj fototopo pri ceste 6. a schému cesty 7.
6. Moylan (VII) 3,5h.
I. Staroň, M. Belopotocký, 1. 9. 2009
Cesta má 4 dĺžky, vedie v pevnej skale a sleduje systém špár až pod vrcholový kút ( kút vľavo od kúta ktorým ide Quo Vadis ). Kľúčové miesto cesty je práve tento kút. Zlaniť sa dá zo zanechaných slučiek na 2 x 60m.
7. Quo Vadis (VII) 3,5h.
P. Jackovič, M. Medvec, 2. 6. 2007
klasifikácia ? 1. RP. Z. Matajsz, Kos, M. Medvec, 16. 6. 2007 (VII) Pozri aj fototopo pri ceste 6. Foto z lezenia:
8. Arnove rebro (IV+, miesto V+)
Z. Lukeš, J. Pavlíny, 21. 8. 2011, 6 hod
Je veľmi pravdepodobné, že rebro bolo lezené už skôr, nakoľko v sprievodcovi od A. Puškáša AP IX / 67 cesta uvedená ako "Prostredným rebrom" je zle nakreslená vo fotografii steny. Možné nástupové varianty, ktorými mohli ísť neznámi lezci sú označené aj ako 8a. Je nepochybné, že prvý opis rebra podali Z. Lukeš a J. Pavlíny, ktorí taktiež upozornili na túto sprievodcovskú chybu. Pozri aj cestu č. 20, kde pravdepodobne vedie výstup Prostredným rebrom. Opis výstupu Arnovým rebrom, a variant nástupu na rebro - 2 dĺžky. Pozri schému a fototopo pri ceste. 8a variant - následne velkým žlabom (I-II) na vrchol, 3.05.2001, Daniel Pipien, Michal Glajcar. Pravdepodobne tento žlab bol lezený už dávno.
9. Stredný zárez (III-IV) 4h.
I. Král, Z. Lukeš, 27.12.2009
5 dĺžok III-IV, ďalej snehom.
10.Pilier 116 (III-IV) 3,5h.
Z. Lukeš, P. Holcer, 4. 8. 2011

11.Prostredný žlab (II-III, miesto V,ľad 10m-60st) 3,5h.
Z. Lukeš, P. Hazucha, 30. 12. 2010
7 dĺžok (50m), Pozri fototopo pri ceste
12.Zlatý pilier (IV,V) 6h.
Z. Lukeš, J. Pavlíny, 5. 3. 2011.
Pozri fototopo pri ceste. 1. zimné opak?: R. Mudroň (Gaston), R. Berešík, 4. 3 . 2012. Letný nástupový variant (IV+) 2h. Z. Lukeš, R. Mudroň (Gaston),10. 8. 2011
13.Pravý žľab (IV, miesto V-) 5h.
Z. Lukeš, J. Pavlíny, 27. 2. 2011

14.Kubínove rebro (III) 3h.
R. Kubín, R. Oplt, V. Roland, K. Šmidingr, Š. Virost, 31. 7. 1938.
Zima: P. Rajtar, I. Treskoň, 7. 1. 1964 Z vrcholu spadá asi 250-300m V rebro, ohraničené z oboch strán žlabmi. Nástup pravým žlabom asi 15m a vľavo úzkou lávkou na rebro. Skalné zuby obchádzame. AP IX / 65.
15.Žľabom (I) 1h.
F. Ždiarsky, 18. 10. 1965
AP IX / 66 Vystupujeme priamo žlabom spadajúcim z Nízkej lávky medzi Mlynickým a Štrbským Soliskom. Pred jeho rozšírením a vetvením odbočíme doľava, do depresie v stenách Mlynického Soliska, vľavo od Kubínového rebra. Depresiou doľava, neskôr doprava a mierným terénom na vrchol.
16.Nízka lávka priamo (I) 1h.
M. Bušovský, E. Hutláková, S. Matvej, 17. 3. 1983
AP IX / 63 Nástup žlabom ako u cesty 15. Tam kde sa vetví pokračujeme priamo žľabom na S štrbinu Nízkej lávky, ktorá je od depresie v ceste 15 oddelená zreteľným pilierom.
17.Intermezzo (IV) 2h.
M. Pronobis, 11.09.2011.
Pozri fototopo pri ceste. Nástup žľabom ako cesta 15., až po trávnatú rampu pod pilierom, ktorý delí depresiu v ceste 15. a žlab na Nízku lávku v ceste 16. Priamo pilierom na vrchol. Spolu s cestou 15. - to môže byť zaujímavý zimný výstup.
18.Štrbské Solisko -hrana (IV) 1,5h.
I. Treskoň, F. Ždiarsky, 18. 10. 1965
AP IX / 60 Nástup na hranu z trávnato sutinovej rampy, ktorá sa ťahá od Nízkej lávky k Šedej lávke. Prístup č.15., alebo ďaľším žlabom sprava rovno na Šedú lávku odtiaľ zostup pod hranu. Spočiatku priamo po rebre pod kolmý výšvih. Obídeme ho zľava za hranu cez odštiepenú platňu do kúta. Kútom a kolmou stienkou na plošinu v ostrí rebra. Nad ňou je ďaľší kolmý výšvih, obchádzame ho zprava pod hranou na sutinovú poličku. Z nej doľava na hranu a ňou priamo na vrchol.
19.Šedá lávka (CH- I) 1h.
F. Ždiarsky, 18. 10. 1965
po rozdvojenie. Ako č. 15., až na trávnatú rampu pod hranou v ceste 18. Odtiaľ doprava chodeckým terénom na Šedú lávku. AP IX / 62 Na sedlo je možné vystupiť aj priamo žlabom, ktorý z neho spadá - nástup pozri Martinovu cestu pri Furkotskom Solisku. AP IX / 54. Ďalej ľahko na sedlo trávou či snehom (I-II).
20. Prostredné rebro (III-I) 1,45h.
K. Balucinski, A. Uznanski ml., 24. 7. 1970,
V sprievodcovi AP IX / 67, je zle zakreslená línia na foto v knihe na nesprávnom pilieri. Cesta nastupuje výrazným žlabom vľavo od cesty 8 a smeruje doľava k nápadnej položenej 50m platni. Platňou a ďalej trávou na pilier, kde vyúsťujú cesty 5. a 6. a 7. pri nápadnej vežičke v pilieri. Ďalej pilierom hore. Dole klasifikácia III hore I. Poľský popis v Taterniku a aj slovenský preklad v Puškášovi a aj klasifikácia a čas výstupu zodpovedá práve línii, ktorá je zakreslená ako cesta č.20. na fotografii steny.
21. Imroman ( M7- ) 5h.
J. Svrček, M. Imrich, 17. 3. 2013
M5+, M7-, OS
22. Ale je nám hej, ale je nám spolu dobre. (VII-) 4h.
I. Staroň, J. Masárová, 20. 10. 2017
140 m. OS Z popisu od autorov: Logická línia vedúca ťažko vyzerajúcimi platňami na začiatku a neskôr jasnými kútmi v hornej časti steny. Cestu sa nám podarilo preliezť OS. Klúčová je prvá dĺžka s technicko-silovým lezením v kúte a v platni. Tretia dĺžka prekvapí ťažkým výlezom z mierne previsnutého sokolíka, kde sa dobrá špárová technika viac ako zíde. V ceste sme zanechali 1 skobu (prvá dĺžka) a 3 slučky na treťom a štvrtom štande. Zo štvrtého štandu sa da zlaniť (20m), do zlaňákov z cesty Quo Vadis a Moylan. Cestu sme nazvali – Ale je nám hej, ale je nám spolu dobre. Má 140m, 4 dĺžky a liezli sme ju cca 4 hodiny. Pre úplnosť ciest v tejto stene, pridávam aj novú, nikde neuverejnenú cestu od Mira Sima a Mira Medvedca. Nachádza sa vpravo od cesty Quo Vadis, vedie kútmi a je cca za VI. Ani jeden z Mirov si už podrobnosti tohto prvovýstupu nepamätajú. Pri množstve ich prvovýstupov v Tatrách sa ani niet čomu čudovať. Táto východná stena Mlynického Soliska je super. Dá sa v nej zaliezť v piatich cestách a väčšinou sa jedná o lezenie v špárach a sokolíkoch. Choďte, lezte a užite si to! Ivan Staroň (Váňa), HO James Bobrovec
23. Zawieszony zlebik. (III)
Daniel Pipien, Maciej Bogdan, 22.12.2019
Z popisu od autorov: Cesta vedie medzi cestami 20 (Balucinski-Uznanski) a 8 (Arnovo rebro). Nástup je zo žlabu za ohybom, kde koncí prostredné rebro. Po cca 100 m. odbocuje doprava a prekonáva zavesený žliabok s prahmi, obtiažnost cca III. Po opustení rebra sme šli na hreben a na vrchol.