Op�lov� ve�a

Popis steny:

Mohutný masív Velických Granátov delí Velickú a Slavkovskú dolinu. Pozri aj Miestopis Velických Granátov v prolženeom foto. Hrebeň Granátových veží má 4 výrazné vrcholy: Rohatú vežu, Veľkú Granátovú vežu, Dvojitú vežu a Velickú kopu.Tieto vysielajú do Velickej doliny mohutné rebrá, ktoré sa nad dolinou lámu zráznymi stenami. Trojvrcholová Opálová veža sa vypína nad Opálovou stenou, presnejšie nad Granátovým kotlom, cez ktorý prebieha Granátová lávka až po Opálové sedlo, oddeľujúce Opálovú stenu a vežu. Medzi Opálovou stenou a Granátovou stenou prebieha z doliny vedúci Granátový žľab, ktorý ústi v spomínanom Granátovom kotli. Veža je vlastne JZ výbežkom Rohatej veže, od ktorej je oddelená Štrbinou pod Opálovou vežou. Tri vrcholy Opálovej veže sú: prostredný - hlavný a najmasívnejší a JZ a JV vrchol vo forme menších vežičiek. J a JZ orientovaná stena veže poskytuje pekné, najmä letné lezenie v pevnej skale. (Pozri aj Opálová stena). Prístup pod J stenu: Zo Sliezskeho domu turistickým chodníkom na Poľský hrebeň. V Hornej časti Kvetnice odbočíme doprava trávnatým chodníčkom pod stenu Opálovej veže hore po chodníčku v trávnatom pleci ktoré je paralelné s Kvetnicovým žlabom. Chodník ďalej vedie popod Opálovú stenu pomedzi Opálové Mníchy a hore cez malé sedielko za Mníchom a popod skaly na strane Granátového kotla a platňovitými skalkami a trávami až na Granátovú lávku do kotla. (horná časť za mníchmi II). Z Granátovej lávky pod J stenu.

Zostup:

Zostup: Z Hlavného vrcholu dolu smerom ku Štrbine pod Opálovou vežou po blokoch až na trávnatú plošinu, z nej dole strmo trávnatou rampou až do štrbiny za vežičkou, okolo nej sprava na Štrbinu pod Opálovou vežou. Zo štrbiny na strane Velickej doliny vodorovne popod hrebeň až za Rohatú vežu do Rohatej štrbiny, ktorá oddeľuje Rohatú vežu od Granátového Rohu. Zo štrbiny dole žlabom ľahko na Granátovú lávku. Z nej do Velickej doliny - Kvetnice ako pri prístupe pod stenu. (I) 1,5 hod.

Obrázky steny:

Zoznam Ciest:

1. Ľavé rebro (IV) 1h.
H. Caureová, G. Cauer, E. Probstová, D. Reichart, 6.7.1932
Výstup skutočnený naraz spolu s cestou Pravé rebro Opálovej steny. Zima: J. Honowski, Cz. Mrowiec, 25.4.1956, kombinovaná skalno snehová túra. Z Opálového sedla vľavo, najprv platňami a vežičkou k prvému strmému výšvihu. Tu vľavo od hrany cez platňu, hore k hrane a za ňou 4m dole do štrbiny. Rebro sa tu veľmi strmo dvíha k Z hrbu Opálovej veže. Vľavo od hrany roklinou do štrbiny medzi týmto hrbom a najvyšším hrbom. Odtiaľ trochu vpravo a potom oblúkom nazad na hranu a na JZ vrchol veže.
2. Prostriedkom (miestami VI "A" ) 3h.
I. Gálfy, I. Urbanovič, 11.10.1960
Prostriedkom steny. V prostriedku západne orientovanej steny je výrazná vežička. Od tejto doprava v spádnici nástupu sú dve problematické stienky, prerušené trávnatou rampou. Prvú stienku z trávnatej terasy obchádzame zprava asi po 4 metroch, cez previsnutú hranu doprava a priamo hore na spomenutú trávnatú rampu. Niekoľko metrov doľava a vstupujeme do druhej stienky, ktorou asi 8 metrov po skobách (zlé možnosti skobovania) sa dostaneme do vhĺbenia. Priamo nad ním je výrazný komín, ktorý sa začína malým previsom a nad ním je hneď druhý. Sme na ľahšom teréne, ním asi 30 metrov, až sa dostaneme do kúta, z ktorého vychádza komín. Tento sa v hornej časti skrúca doľava. Nad komínom je mohutná strecha, popod ktorú traverzom doľava. Po dĺžke lana, mierne doľava komínikom neskoršie na hranu a napokon žliabkom na hrebeň, kde sa výstup končí. Dve dĺžky lana hrebeňom na vrchol.
3. J pilier (IV, miesto V) 1,5h.
I. Gálfy, I. Urbanovič, 11.10.1960
Južným pilierom steny.(4,5 dĺžky) V nástupovej časti piliera je v jeho pravej časti výrazný komín -výrazné vhĺbenie, smerujúci zprava doľava. Priamo kútom z nástupu vedie Tatarková cesta do platní. Obe cesty majú spoločný nástup. Spomínaným komínom-vhĺbením až na malú plošinku v pilieri, cca 55 M (nit). Pred nami je previsnutá machová stena piliera, ktorú obchádzame mierne zprava. Z plošinky stanovišťa asi meter doprava a hore vhĺbením asi 15m smerom pod biely previs. Zprava okolo previsu ťažšou kolmou stienkou (dve staré skoby, najťažšie miesto V.) Ďalej vhlbením a s odklonom doľava pod ďalší previs, ktorý tesne pod ním obliezame zľava. Niekoľko metrov nad ním stanovište (nit). Odtiaľ ľahko do žliabku doprava a hore , neskoršie niekoľko metrov zprava od hrany na hornú trávnatú terasu, ktorá pretína celú stenu aj pilier (nit vpravo v stene nad trávnikom). Od terasy (nitu) priamo hore, pred nami viditeľný zárez z dobrými odštepmi, ním hore, a potom asi ešte 90m plochým ľahším vhĺbením v pilieri na vrchol. Najvyhľadávanejšia cesta v stene. Preistené V. Tatarkom (nity /po jednom na stanovišti/ a temovaná skoba) pribl. v roku 2000.
4. Platňami (V) 3h.
Bobačičová - V. Tatarka, 12.10.1979

5. Biely pás (V, miesto VI) 4h.
F. Bauer, P. Jandík, 26.10.1980

6. Kútom (V) 3h
Bobačičová - V. Tatarka, 12.10.1979

7. Štrbina pod Opálovou vežou - Komín - (IV-V) 3h
J. Mešter, Š. Porubän, 3.8. 1949
Zima: V. Sláma, F. Veigl, 28.4.1955, Stredná časť je skalno ľadová, ostatné na snehu. Cesta vedie markantným komínom, ktorý zprava ohraničuje J stenu Opálovej veže. Z Granátovej lávky pod stenou najprv žlabovitým vhĺbením v dolnej tretine komína. V druhej tretine sa komín zužuje, v tretej sa znovu značne rozširuje a prechádza do pozvoľnej sutiny. Touto na na štrbinu pod Opálovou stenou (medzi Opálovou a Rohatou vežou)
8. Francouzský polibek (VII-) 2h.
R. Lienerth, S. Kalášek, L. Petráš 25. 9. 2011
Cestou je možné zlaniť.

Foto - topo k ceste č.3:

Schéma k ceste č.4:

Schéma k ceste č.5:

Schéma k ceste č.6:

Schéma k ceste č.8:

Foto - topo k ceste č.8: