Kostol�k

Popis steny:

1. SV hrebeň a varianty (II-III) 0,5h.
1 - 1a J.Chmielowski, J. Marusarz, 29. 7.1905
Od Pastrnakovej priehyby SV hrebeňom až pod vrcholový blok, tu doľava do V steny a krátkym komínikom do sedielka medzi vrcholmi, doprava na V vrchol.(II) Alebo: 1a - Hrebeňom až pod vrcholový blok, ktorý obídeme zprava. Variant 1b a 1c (II-III-IV) A. Czarnocka, J. Pierzchala, 2. 9. 1933 SV hrebeňom až ku širokej sutinovej polici vpravo v S-SZ stene. Po polici pod strmý komínik do sedielka medzi vrcholmi a doľava na V vrchol, alebo ďalej po polici a ďalším vhĺbením do sedielka a na vrchol
2. Komín Z-SZ (IV-V) 1h.
M. Zajaczkowski, H. Pomorska, D. Milechman 4. 8.1936
Komín pretína stenu v SZ stene trochu vpravo od spádnice vrcholu. Priamo komínom (lámavé) na suťovú terasu, ktorá ho prerušuje v polovici. (Tu križuje cestu výstup č.3). Pokračujeme komínom až na pravý okraj suťovej terasy kde prechádzajú varianty cesty č.1. Potom spolu s cestou 1c. Komín je známy pre nevyjasnenú tragickú smrť W. Stanislawského a W.Wojnara pri pokuse o výstup dňa 4. 8. 1934. Medzi tatranskými nunatakmi je horolezeckou tragédiou známy Kostolík, ktorú opísal W.Žulawski v knihe Sygnaly ze skalnych šcian. Stredne ťažkým terénom – po SV hrebeni – horolezci vystúpili na Kostolík už v roku 1905. Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia nastupovala do najobtiažnejších tatranských stien nová generácia horolezcov, s vekovým priemerom okolo 25 rokov. V jej čele stáli najmä Wieslaw Stanislawski a Wawrzyniec Žulawski, známi mimoriadne ťažkými prvovýstupmi v západnej časti Galérie Ganku, Západnou stenou Lomnického štítu, v severných stenách a na pilieroch Mengušovských štítov, SZ stenou Žabieho Mnicha, SV stenou Mnicha, v Severnej stene Malého Kežmarského štítu. Svojimi výkonmi riešili posledné veľké horolezecké problémy Vysokých Tatier. V lete r. 1933 W.Stanislawski, spolu s Witoldom Wojnarom a Justynom Wojsznisom úspešne absolvovali v priebehu dvoch týždňov niekoľko ťažkých horolezeckých výstupov v oblasti Batizovskej a Kačacej doliny. Bola to príprava na ešte obtiažnejšie prvovýstupy a diretissimy, ktoré Stanislawski a Žulawski chceli spoločne podniknúť v auguste. Trojica sa rozdelila 4. augusta v Batizovskej doline., Stanislawski s Wojnarom chceli skúsiť prvovýstup Západnou stenou Kostolíka, Wojsznis sa vracal cez Kačaciu a Bielovodskú dolinu do doliny Roztoka, kde sa trojica mala večer stretnúť, aj so Žulawského skupinou. Namiesto radostného stretnutia sa začalo hľadanie, končiace až pod Kostolíkom, kde ležali mŕtvi, doráňaní Stanislawski s Wojnarom. Ešte boli naviazaní na lane, Stanislawski mal na jednej nohe horolezeckú topánku, druhá ešte bola vo vtedy bežnej plátenej lezačke, s plstennou podošvou, popretkávanou povrazom. Tragédia podnietila veľa dohadov. Najpravdepodobnejšou je verzia, že po úspešnom výstupe, pri Stanislawského prezúvaní sa horolezci nešťastnou náhodou zrútili. Prečo ešte boli naviazaní na lane ? Prvovýstup zostal nedokázaný. Podaril sa presne pri treťom výročí tragédie.
3. Priečne SZ stenou (III) 0,5h.
J. Gnojek, J. Sawicki 11.8.1934
Lezci prešli cestu v zostupe bez lana. V zostupe: zo sedielka medzi vrcholmi na S variantom cesty 1 na suťovú policu a po nej ku vyústeniu komína (cesta 3). Vpravo od komína dole, trhlinou a hladkou stienku na suťovú poličku v polovici komína, ďalej držiac sa šikmo doľava dole schodným terénom do bieleho zárezu a ním až po najdlhší výbežok kde sa lomí SZ a Z stena.
4. La Bomba (VII+) 2h..
M. Grajciar, M. Smatana, J. Švingál a A. Zvara 17.9.2011
Viď schému, fototopo pri ceste a Pohľad na cestu zdola:
5. Páleníčkova cesta (OS:6 pôvodne VI-,A0) 2h.
H. Myslivcová, L. Páleníček, 28. 7. 1978
Klasifikácia OS prelezu M. Červienka, 6, asi lezené voľne už dávnejšie.
6. JV stenou medzi vrcholy (III) 0,5h.
S. Makowski, J. a Z. Rzepecki, A. Sokolowski, 25. 8. 1924
Nástup pri päte komína s nápadne vklineným balvanom asi 20m. (III) Doľava po trávnatej polici asi 15m. (Polica pretína celú stenu a je priechodná až po SV hrebeň.) Cez stienku šikmo doprava hore do výklenku. Z neho komínikom hore (II) ako cesta 1 na sedielko medzi vrcholmi.
7. Variant č.6 J hranou (III) 0,5h.
Z. Bradovková, S. Samuhel a ďalší, 18. 9. 1960
Nástup ako cesta 6 komínom okolo vklineného balvana. Neodbočíme na lávku doprava, ale pokračujeme priamo hore komínom na J hranu. Hranou hore stienkou a skalným koňom na nižší z vrcholov.
8. Variant č.6 - Bábovka (IV) 20 min.
M. Huštaty, M. Valčák, 4. 11. 2011
Cestou č. 6 po trávnatej lávke až pred výlezový komín cesty 1. Odtiaľ vedie variant hladkou platňou zľava od výklenku na vrchol.(IV)
9. V stenou - Pravým komínom (II) 0,5h.
S. Samuhel 16.7.1961
V spádnici výlezového komína cesty 1 vo V stene, sa tiahne komín až na sutinu. Ním hore, križujúc lávku v stene do spomínaného výlezového komína a ním na sedielko medzi vrcholmi.
10. Cesta mladých poručíků ( V )
M. Přemyslovský a P. Chytil 30. 7.2013
O ceste: V úterý se nám podařilo udělat prvovýstup na Kostolíku. Málo stabilní počasí nás nepustilo do Gerlachu, tak jsme těsně před deštěm udělali kratičký jednodélkový výstup ve východní stěně. Cesta vede v podstatě přímo pod slaněním z hřebínku mezi vrcholy uprostřed V stěny. Nástup ve spádnici slanění, vzhůru spárou 6m, potom traverz 1,5m vlevo a další spárou vzhůru až do místa, kde spára přechází v kout uzavřený převislým kamenem (4 UIAA). Ze spáry překrok doleva na hranu a po ní na travnaté plató (5 UIAA). Středem kolmé stěnky prasklinou (4) a dále lehčím terénem až k velkému odštěpu (dobré stanoviště, 3 UIAA). Odtud přímo plotnou a převislým komínkem ke slanění (4). Bohužel jsem si cestu nevyfotil. On ten Kostelík vlastně přes mraky ani nebyl vidět. Jedná se o krátkou cestu, cca 60m. Je to takřka přímá linie vedoucí přímo pod slaněním. Díky pevné skále a dobrým možnostem dojištění se jedná v podstatě o skalkařinu. Tomu odpovídá i klasifikace. Pojmenovali jsme to Cesta mladých poručíků.
11. Orion (VII)
M. Sim a I. Staroň 15. 9.2020
O ceste: deň po Batizáku sme ešte vyliezli novú cestu na Kostolík. Opäť logická jasná línia. V druhej dĺžke je pekný položený kút ktorý začína špárou v mierne previsnutej stene. Pod špárou sme našli pomerne novú skobu. Bola zabitá z trávnatej plošiny (nie z lezeckej pozície) a myslíme si, že šlo o štandovaciu skobu. Niekto to tu skúšal pred nami, no ďaleko sa nedostal. Špára bola totálne zarastená kvetmi lišajníka, machu. Skúšal som jamovať, no cez tú vrstvu lišajníka sa to proste nedalo. Pár krát som musel odsadnúť do friendov a špáru vyčistiť drôtenou kefou. Potom to už šlo, hoci nie ľahko. Kút bol super s jedným ťažším miestom na konci. Tretia dĺžka je ľahká a v peknej skale. Celá cesta sa dá výborne zaistiť friendami a preto sme tu nič nevŕtali. Prajeme pekné lezenie.