Kolov tt

Popis steny:

1. Vhĺbením v ľavej časti steny (miestami IV) 2h.
J. Beck, A. Gy. Hefty,D. Reichart, A. Wiegandt 3. 9. 1922.
Zima: K. Cerman, O. Kopal 11. 3. 1952. Free solo v zostupe:M. Kapusta 28. 8.1979 Popis: Nástup je v hlbokom žľabe, ktorý je v ľavej strane steny vpravo od kopulovitej vežičky. Ním hore po ľavej strane až po jeho kotol. Odtiaľ odbočíme doprava do postranného žľabu. Ním cez platne hore. Na konci žľabu ďalej doľava cez platne, stienky a sutinu na štít. Zima: Viac menej na snehu. Na jednom mieste ľadový prah. Pekná zimná cesta.
2. Ľavý pilier-Ľavá veža (VI) 2h.
Albrecht Franowski, Karl Späth, 18.8.1963.
Popis: Nástup je medzi Beckovou a Korosadowiczovou cestou na ľavom pilieri - ľavej veže. Hranou piliera hore pod previsy, ktoré obchádzame z pravej strany. Potom šikmo vľavo hore (skoba), od nej ďalej mierne doľava na trávnatú policu. Odtiaľ niekoľko metrov kolmo hore stenou popri skobe. Traverz doľava po vaskich skalných lištách na hranu piliera. Hranou hore (skoba) a následnou stienkou hore a ostro vľavo naspäť na hranu. (VI) Ňou hore 6 metrov na stanovište (skoba). Najprv ďalej hranou piliera hore a potom cez stienku (skoba s krúžkom), nad ktorou traverz smerom doľava do ríny a na ľahší terén. Ním ľubovoľne na vrchol. S cestou sa spája zaujímavosť: U Puškáša a prepisom z neho do sprievodcov vznikla chyba v menách a popis cesty chýba. O jeho uverejnenie sa zaslúžil Ivan Bohuš z Tanapu, ktorý vo VT 1/67 publikoval prepis zápisu z vrcholovej knižky Kolového štítu: Výstup klasifikácie VI je ceruzou, už dnes veľmi slabo viditeľne, popísaný v pôvodine takto: 18. 8. 63. 1. Begehung. Direkter linker Pfeiler. Wegbeschreibung: Zwischen Beckweg (IV) + Korosadowiczweq (V) befindet sich der Einstieg. Zuerst Kante empor - der überhang wird rechts umgangen. Dann schräg links einsteigen (H). Von Haken weiter leicht links haltend bis Grasfläche. Von hier einige Meter senkrecht empor an (H) vorbei. Lingstraverse auf schmeler Leiste zur Kante. Diese empor (inzwischen H) und anschliessendes Wandstück gerade hoch (Haken). Von diesem links aufwärts zur Kante. Diese ca 6 m hoch zu Standplatz (Haken). Von hier anfangs Kante, später über Wandstück (Ringhaken). Am Ende des Wandstücks Linksquerung zur Rinne, die auf leichteres Terrain führt. Von hier beliebig zum Gipfel. Schwierigkeit: VI. Dieser Weg wurde klassisch gestiegen. Empor-Friedrichsstadd Berlin. Karl Späth, Albert Franowski.
3. Korosadowicz-Mogilnicki (IV-V) 2h.
Z. Korosadowicz. H. Mogilnicki, 24. 7. 1931.
Zima: R. Kotala, J. Sláma 25.4.1956 V minulosti najpopulárnejšia cesta na štít. Nástup je vľavo od spádnice vrcholu pri nápadnom červenom komíniku. Ním 12 m hore, potom traverz po platni 2 m doprava do nevýrazného zárezu. Ním hore cez platne do žľabu. Šikmo doprava cez žľab až k miestu, kde sa stráca v previsoch. Stenou doprava šikmo hore, do plytkého trávnatého žľabu vpravo od previsnutých skál. Odtiaľ na stupeň na hrane rebra, ktoré ohraničuje zľava veľké vhĺbenie. Niekoľko metrov po tráve hore, potom traverz 10 m doprava. Ďalej cez strmú stienku do hlbokého, trávnatého a skalnatého kuloáru a ním vpravo 45 m hore. Stále naľavo od hlbokého vhĺbenia. Tu do vhĺbenia a ním smerom na štít hore.
4. Cesta Birkenmajerových pokusov (VI) 2,5h.
Ivan Dieška a Pavel Dieška, 3. 8. 1969.
Free solo OS: M. Kapusta, 8.10. 1981. Zárezom medzi prostrednú a ľavú vežu. Nástup je v spádnici medzi prostrednou a ľavou vežou. Trávnatým žliabkom po ľavej strane pilierika hore Odtiaľ trhlinou (V), vytláčajúcou na dvoch miestach doprava (V), až pod velký blok pod previsom (pod previsom miestami voľné bloky) až sem sa dostali Birkenmajer s druhmi, 28.7.1930). Na blok lezieme zľava; traverz pod previsom (V) doprava niekoľko metrov. Ďalej cez previs do rozbitých skál a po stupňoch na stanovište v kúte. Zalomeným kútom, vyššie komínom a neskôr žľabom ešte 3 dlžky lana do sedielka medzi prostrednou a ľavou vežou na sutinové pásy a nimi už ľahko na vrchol.
5. Direttissima Prostrednej veže (V+,A4) 8h.
Ivan Dieška a Pavel Dieška, 15.8.1967.
1 ženský priestup: Z. Podhorská, H. Semanová, 1.8.1980. Výstup je veľmi exponovaný a pekný, v pevnej skale; Kľúčové miesta technického charakteru sú v druhej dĺžke výstupu. Vstup do steny je v spádnici prostrednej veže vpravo od obrovského zeleného previsu. Prvé stanovište je na skalnom doľava ubiehajúcom pilieriku, asi 15 m od nástupu Zľava do zlomu v previsoch až na úroveň rímsy (A4) pod druhým pásom previsov. Traverz doprava (V+) na stanovište pod komínikom v previsoch. Ním hore (V) na ľahké trávnaté stupne (tu sa stretávame s výstupom č.6, ktorý odbočuje vpravo) a vľavo na stanovište pri výraznej platni. Puklinou v platni vľavo za hranu a priamo hore okolo previsu (V+) do žliabku a ním na policu pri jaskynke (tu bol bivak pri Šádkovom prvovýstupe). Cez pilierik doľava a nahor cez previs (V) do kútového zárezu. Ním (IV) hore pod ďalší previštek. Pod previsom traverz vpravo (V) a priamo hore cez pilier a zárez pod ďalší previs v platni. Ľavým okrajom previsu na platňu a ňou na plošinu pod výrazný komín. Komínom hore a po ďalších troch dlžkach lana na sutinové pásy, ktorými už ľahko na vrchol. Použitých 16 skôb, 4 špeciálne.
6. Stredom steny Šádek-Zlatník (V,V+) 11 (dnes 3)h.
M.Šádek - K.Zlatník 30.-31.8.1950 (bivak v jaskynke)
(Fototopo aj s návrhom klasifikácie zaslal R.Lienerth) Výstup je exponovaný, veľmi pekný, v pevnej skale, v súčasnosti najpopulárnejší výstup stenou. Stanovištia 2,3,4,5,6 sú odistené borhákmi, stanovište 1 -nitom. (Oproti pôvodnému výstupu sú niektoré st. posunuté) Vstup do steny je totožný s výstupom č.8 a 9, ale hneď doľava na lávku, ktorá sa tiahne asi 15 m nad úpätím ponad previsy doľava. Na konci lávky traverz plochým oblúkom dolu doľava, na konci po nevýhodne vrstvenej skale (nad nami malý previs). Teraz mierne hore až na šikmo doľava sa tiahnúcu platňu. Niekoľko metrov hore na trávnatú plošinku pri päte šikmého komínika. Komínikom hore. V jeho hornej tretine prejdeme šikmo doprava hore a dosiahneme ľavý okraj veľkej platne. Platňa sa rozprestiera až pod tri rady strechovitých previsov, ktoré charakterizujú stenu. Dlhý traverz doľava až na koniec poličiek. Odtiaľ možno vystúpiť na druhú veľkú platňu, nachádzajúcu sa vyššie a vľavo od pravej. Šikmo doprava hore do prostriedku platne a po 10 cm poličke doprava až na jej pravý koniec. Kúsok vpravo od hrany platne priamo hore pod prečnievajúci blok, ktorý tvorí ľavý okraj stredného radu spomínaných previsov. Tesne vľavo vedľa bloku do malého, ním tvoreného kúta. Cez hladkú dlaždicu doľava traverzom do trávnatého žliabku a ním hore na trávnatú plošinku. Otvorenou stienkou na ďalší, dosiaľ najväčší trávnik.Odtiaľ šikmo doľava sa tiahne previsom prekrytá rampa. Z trávnika kútom hore pod previs, ktorý tvorí plytkú jaskynku. (Tu bol bivak pri prvom výstupe.) Asi 30 m šikmo doprava otvorenou stenou na začiatok trávnatého žliabku. Ním do bieleho žľabu medzi pravou a prostrednou vežou steny. Odtiaľ ľahko na vrchol štítu. Zaujímavosťou výstupu je že Šádek v ňom prvý krát použil ním navrhnutú špeciálnu skobu tzv. Šádkovu jedničku.
7. Glejdura-Hyžný (V,A2) 7h.
S. Glejdura, J. Hyžný, 8. 8. 1979
Použitých 15 skôb, 1 amerika.
8. Direttisima Pravej veže (V+A2, RP8) 5h.
M. Černý, P. Pochylý a J. Unger-Zrůst, 15.8.1967
2.leto:I.Fiala, P.Kaiser leto 1968 3.leto:L.Hodál, P.Kotry sept.1969 1.RP: P.Korczak, T.Opozda (VIII) 2.RP: M.Tomaszewski, M.Michalek, 13.8.1998 Výstup je veľmi pekný, v pevnej skale. Vstup do steny je vľavo od cesty 9 - vhĺbením, za výrazným veľkým odštiepeným blokom. Za blokom hore na jeho vrchol (IV). Odtiaľ mierne vpravo do kúta a ním hore (IV), potom doprava na krátky pilierik a na plošinku na jeho konci. Plošinka je na úrovni výraznej strechy. Z plošinky ponad strechu traverz doľava a pásmom platní a malých previsov schodovite doľava pod druhú výraznú strechu. Krátkym kútovitým zárezom až do miesta, kde strecha má trojuholníkový výlom ( V+, A1, RP6). V tomto mieste strecha väčšmi prečnieva. Ďalej krok doprava dole a cez dvojité zalomenie strechy priamo hore (A2, RP8) cez ďalšiu striešku na policu (V+). Odtiaľ systémom zárezov v platniach (IV, IV+) 5 až 6 dĺžok lana priamo na vrchol pravej veže. Z nej sutinovými žľabmi na vrchol Kolového štítu. Pozn: Z mailu od P.Zavackeho (SL): liezli sme spominanu cestu, a ten previs co ma byt za 8 je omnoho tazsi. Volny prelez by kludne mohol byt aj cca 9 (mozno nieco ulomene). Dali sme tomu 8+A0 - jeden boulder krok haknuty po skobe. V previse su skoby. Nie je to velmi pekna cesta.
9. Pravým vhĺbením (II-III) 1,5h.
E. Payerová, F. Bányász, J. Lingsch, G. Seide,14.7.1926.
Zima: Veľmi strmý výstup na snehu, bez prerušenia. K. Cerman, V. Mašková, 15.3.1951. Pravou časťou steny. Nástup je pri úzkom a mokrom žľabe, ktorým sa dolu končí ľavý kuloár pravého piliera steny (Kolovej vežičky). 50 m žľabom hore. Doprava na lávku uprostred strmých zrázov, potom strmými a exponovanými stienkami hore do začiatku kuloára. Z neho doľava do žľabu, vedúceho na sedielko medzi prostrednou a pravou z troch veží, ktoré sa nachádzajú v hornej časti steny. Potom do sutinového kotla hornej terasy. Z kotla dôjdeme doľava k rovnému žľabu, dlhému asi 80 metrov a vedúcemu k hrebeňu. Žľabom hore, nakoniec po ľahšom úbočí priamo hore na vrchol. Celým žľabom pravej časti steny a kuloárom na SV hrebeň, 20 min. od vrcholu prešli W.H. Paryski a T. Pawlowski, 28.7.1930. Birkenmajer 28.7.1930 vystúpil kukoárom asi 100m a potom doľava na vrchol (II).
10.Archa (7+/8-) 6-7h.
Anna a Michal Coubalovci, 31.7.2017.
Fotky: 1. Orientačné topo, 2. Foto z lezenia - kľúčové miesto 3. Foto z lezenia - superplatňa Link - Report na Horyinfo.cz