Jastrabia ve�a

Popis steny:

Priamo nad Zeleným plesom čnejúca strmá, bájami opradená veža, jedna z charakteristických skalných veží Vysokých Tatier. Posledný vrchol postranného hrebeňa, ktorý vybieha z Belasej veže na V. Od Kopiniakov ju delí Jastrabie sedlo. Horolezcami veľmi obľúbený vrchol, hlavne pre jeho blízkosť a úchvatné pohľady do mohutných stien nad dolinou Zeleného plesa. Z horolezeckého hľadiska sú populárne JV a JZ stena.
JV STENA:
Priamo nad Zeleným plesom sa týči skoro do 600 metrovej výšky Jastrabia veža so svojou impozantnou JV stenou. Dolný, skoro 2/3 úsek steny je málo zaujímavý, budovaný zo skalných stupňov prerastených trávami a kosodrevinou, horná tretina steny so svojimi bielymi platňami však prešla do dejín tatranského horolezectva ťažkou cestou Pochylého a Chlumského. 
JZ STENA:
Stena spadá priamo do Malej Zmrzlej doliny. V prostriedku steny sa tiahne výrazný, hlboký a na mnohých miestach previsnutý komín. Vpravo od tohto komína sú výrazné platne, ktoré v dolnej časti steny prerušujú mohutné strechy, kým vľavo od komína sa tiahnu cez stenu až k vrcholu veže obrovské výlomy a hlboký skalný kút. Hoci táto stena meria len necelých 200 metrov, nahromadením ťažkostí patrí medzi "veľké" tatranské steny.Obe steny vošli do dejín v začiatkoch éry voľného preliezania technických ciest bratmi Coubalovými, P.Ondrejovičom a inými,ale aj tvorenia nových moderných ciest športového charakteru i moderných technických výstupov.Niektoré staršie cesty boli preto citlivo vybavené nitmi.
PRÍSTUP:Od Brnčalovej chaty popri Zelenom plese vľavo po nezn. ceste pod vodopád z Veľkej Zmrzlej doliny. Cez potok a po skalnom pilieri zabezpečenom reťazami na dolný prah Veľkej Zmrzlej doliny. Odtiaľ doprava (skalní mužíci) sledujeme trávnatú vodorovnú lávku. ťažší úsek lávky cez skalnú stienku je zabezpečený reťazami. Po prekonaní lávky dosiahneme morénový prah Malej Zmrzlej doliny. Ešte kúsok hore dolinou a potom doprava, nad okrajom dolinného prahu pod JZ a JV stenu Jastrabej veže (1,5 hod.).Medzi JZ a JV stenou je úzka exponovaná lávka s pomocným lanom.Pod JV platne sa dá dôjsť aj priamo od plesa vpravo, v závere je krátky úsek traverzu (III).

Zostup:

Zostup trochu tažký, najpohodlnejší (I); 15 min. Z vrcholu niekoľko metrov smerom na V. Na konci hrebeňa, tam kde sa začína sutinová terasa, skrútime sa na S na sutinovú rampu, galériu ktorá pretína S stenu. Má dve rampy vyššiu a nižšiu. Hocktorou z nich mierne klesajúc až pod Jastrabie sedlo. Zo sedla nezn. chodníkom v serpentínach do Červenej doliny na žlto zn. chodník a ním k Zelenému plesu ešte 1 hod. Z Jastrabieho rebríka je možné zlanenie cez cestu Illner a Rulke., a taktiež cez vynitované cesty v JZ cesty vpravo od komína Dieškovcov a JV stene napr. Jetstream., Pochylého cestu. Priechodné je i Jastrabie sedlo z Malej Zmrzlej doliny (lámavé, tráva,II-III).

Obrázky steny:

Zoznam Ciest:

1. Jastrabie sedlo (II-III) 1,5h
A. Czermiňski, J. A. Szczepaňski; 31. 5. 1927
AP/I:Tam, kde sutina siaha najvyššie do jz stien Jastrabej veže, sa tiahne šikmo doľava hore k sedlu strmá roklina. Tesne vľavo od ústia rokliny na trávnatý pás a z neho cez 2 m stienku na vyšší pás. Teraz vodorovný traverz doprava do širokého žlabu v ktorý roklina prechádza. Odtiaľ na rozľahlé trávniky alebo priamo žľabom ťažko, alebo najprv po rebierku, ktoré ohraničuje žľab sprava. Potom cez žľab a po jeho ľavej stienke na trávniky. Z trávnikov sutinovým žľabom na sedlo.
2. Depresiou v ľavej časti (VI-,A4,e)
A. Belica, M. Belica, M. Ondráš, P. Tarábek, 26. - 28. 8. 1973
2a. Nástupový variant (IV, A1) Prvé opakovanie s 2 dl. nástupovým variantom , L. Nowinski, S. Waclaw, 18.-21.8. 1976. K tejto ceste - pozri aj pôvodné schémy od autorov v "Iné užitočné info"
3. Cez Červenú strechu (V+,A3) 14h
S. Glejdura, J. Hyžný, 7. a 8. 10.1979.

4. Oranžový expres (V+,A4,e)
O. Pochylý -P. Stříbrný, 27., 29., 31. 9. a 14.10. 1973.
K tejto ceste - pozri aj ďalšiu schému v -Iné užitočné info-
5. Komín Dieškovcov (VI,A4,5e,25h, RP 8) 5-8h.
I. Dieška, P. Dieška, R. Mock, 18. 8. 1966
1. RP: M. a M. Coubal, 16. 10. 1988. K tejto ceste - pozri aj ostatné publikované schémy v -Iné užitočné info- Pôvodný technický popis :Náročný výstup, miestami lámavá a mokrá skala, objektívne nebezpečná, kľúčová je 3. dĺžka lana. Vstup do steny je v spádnici mohutného previsu do komína. Cez biele skaly do komína. V ňom okolo odštiepeného kameňa (slučka, V+) až na trávnatú plošinku pod previsnutými skalami. Traverz doľava (V+) za ostrú hranu a platňovitým zárezom na stanovište pri odštiepených blokoch (1, 40 m). Vľavo od stanovišťa cez slabinu v previskoch (V) do nevýrazného žliabku a ním (V+, VI, V) na ďalšie stanovište pri čiernych skalách (2) . Po skalných plošinkách traverz vpravo k rozbitej stienke. Tou čo najvyššie a po zatlčení skoby v zostupnom traverze doľava (čiastočne odkývnutím - kyvadlový traverz) k nitu na pravej strane skalného koňa. Cez previštek po skobách (A3) k ďalšiemu nitu a ďalej až pod previs. Tu stanovište v rebríkoch v dobrých skobách (3). Traverz vpravo cez hladkú stienku (A2) a cez previštek (V+) do čierneho mokrého kúta. Kútom hore (A2) až pod hlavný previs viditeľný už z doliny. Popod previs vedie doprava dobrá škára (VI) na stanovište na exponovanei väčšej plošine (4) s blokmi. Z plošiny komínmi (5), neskôr žľabmi (6) 3 dlžky lana na trávnatú galériu (sutinovú rampu) pod vrcholom. Ďalej vpravo ľahkými skalami na vrchol.
6. Pravá hrana komína Dieškovcov (V+,A3, RP 7) 15h
B. Mrozek, 8. - 9. 9. 1979
1. RP: P. Ondrejovič - V. Plulík, 17. 10. 1988. 5-6h. K tejto ceste - pozri aj ďalšie schémy v -Iné užitočné info- a schému k ceste Chlapcom z Everestu Pekná, trochu morálová línia v pevnej skale.
7. Chlapcom z Everestu 88 (RP 8+)
P. Ondrejovič, J. Vonderčík, 25. 9. 1994.
Venované pamiatke: P. Božíka, D. Becíka, J. Jaška, J. Justa. Cesta vedie vo veľmi peknej a pevnej skale. 1.opakovanie RK: R.Staruch, P.Kuchár, september 1994. 2. opak. P. Packo, J. Lovás, OS-kľúčová dĺžka, 15.10.1994. 3.opak. RK-M. Zentko, M. Neumeister, 4.11.1994 (1dl.8+,4dl.8-)
8. Pavúci lezú do neba (PP 8-/8)
1.PP: L. Fides, P. Ondrejovič, 5. 9. 2002

9. Červené previsy (VI,A4,e RP 7-/7) 5h.
P. Pochylý, J. Zrůst, 24. 8. 1967,
1.opak. Z. Čepela, P. Bednařík, september 1970 2.opak. A. Halás, L. Hodál, 12. 10. 1970 1. RP: A. Formánek, R. Mihál, 21.8. 1983. K tejto ceste - pozri aj ďalšie schémy v -Iné užitočné info- a schému k ceste Chlapcom z Everestu Nádherná vzdušná cesta v pevnej vodou vymytej skale. Dobre odistená. Podľa variantu v spodnej streche 7- až 7. Popis technického priestupu: Vstup do steny je z pravej strany, kde najnižšie vbieha do sutín. Vpravo sa tiahne nápadná trhlina, zľava ju ohraničuje komín Dieškovcov . Depresiou v podobe plytkého komína hore pod velmi výrazné červené strechy. Priamo hore cez prvé zalomenie strechy (A2) na nenápadnú platničku (IV+) a pod systém prekrývajúcich sa striešok, tvoriacich nevýrazný zárez komínovitého tvaru. Nimi hore (A2, A4), miestami volné lezenie (VI), a krátkym traverzom cez pilierik vpravo na plošinu v kúte (1, 45 m). (Pozor na staré skoby nad stanovišťom vľavo.) Z plošiny cez hranu platňovitého kúta doprava na pilierik (V+) a ním hore systémom zárezov pod červené skalné brucho (2, V+). Pod bruchom traverz doľava 12—15 metrov (V) do kúta a ním hore (IV+) 5 metrov. Potom traverz doprava cez stienku do hlbokého komína, viditeľného už z doliny (IV+). Komínom, jeho ľavou stranou hore pod veľkú strechu a bloky tvoriace jaskynku (3). Z nej šikmo doprava cez previsnutý zárez pod výrazné platne v tvare písmena Y (V). Ľavou stranou platne na hranu za blok (4). Od bloku krátky traverz vpravo a po hrane (vľavo od nás hlboký Dieškov komín) až na sutinovú rampu pod vrcholom. Ďalej vpravo ľahkými skalami na vrchol.
10. Sunset Boulevard (RP 9)
1.PP: J. Horváth, V. Linek, 10.10.1996
2.PP: D. Janák, R. Jurečka, 22. 6. 2002 1.RP: R. Lienerth, P. Kočvara, 22. 8. 2002 1.OS: G. Čmárik, 2007 Pekná cesta v pevnej skale
11. Stará cesta - komínom (III) 1,5h.
P. ILLner, O. Rülke, august 1926
Zima: Okrem spodného úseku zasnežený výstup. M. Nitsch, P. Röhr, 17. 3. 1935. AP/I: Nástup pod zďaleka viditeľnú trhlinu, ktorá pretína spodnú pravú časť steny. Skalami vpravo od trhliny, neskôr jej dnom 3 dĺžky lana hore. Trhlina prechádza vyššie v hlboký komín, ktorý sledujeme až k jeho koncu. Teraz po tráve na rebro, ktoré zbieha z vrcholu a po jeho hrane 8 m. hore. Traverz doprava do trávnatého terénu. Kúsok hore, potom znova doľava na hranu rebra a ním zakrátko na trávnatý hrebeň a na vrchol. Pozri aj schému cesty 16.
12. Rio Grande (VI,A4,e RP 9-) 13h
P. Jackovič, E. Velič, 11. 9. 1982.
1.voľný priestup RK: J. Lovás, J.Vonderčík (TR), 20.10.1995 Namiesto bývalých A4 boli pridané do cesty 3 nity, ostali tam dve skoby
13. Pravým zárezom (VI, A?) 3h.?
F. Gras, S. Trobisch, 28.8.1960
Okolo tejto cesty sú trochu nejasnosti v sprievodcoch. Historicky je však táto cesta zaujímavá z hľadiska toho, že ide v podstate o prvý priestup samotnou JZ stenou Jastrabej veže. Kroutilov sprievodca píše-podrobnosti neznáme. Kostovský má na schéme steny a schéme cesty -Machnik-Preyzner- naznačený smer križujúci Rio Grande a stenu až k rampe nad Dieškovým komínom. Cesta bola uverejnená v Krásach Slovenska v roku 1968, S. Samuhelom ako VI (s použitím skôb na postup), ktorý publikoval aj slovný opis ovšem smer cesty zakreslený do steny je naznačený kútom, ako kombinácia ciest Machnika dole (14) a Pietrzaka (15) hore (ovšem publikované skôr ako boli lezené spomínané dve cesty). V Previsnutej revue je cesta klasifikovaná ako IV, a smer je naznačený ako publikoval Samuhel (zrejme prebrané od neho z tlačovou chybou v klasifikácii). Paryski v 24 časti uvádza tento výstup pod číslom 3732 a naznačuje smer ako Kostovský (ktorý to pravdepodobne prebral z WHP). Podľa slovného popisu od Samuhela je však tento smer najpravdepodobnejší. Popis: V pravej časti steny pomocou skôb cez zráznu skalnú rampu doprava až do blízkosti hrany. Ďalej stenou (kosodrevina), držiac sa doľava 2 dĺžky lana. Križujeme starú cestu. (pozn. Rülke), Trochu doľava k plochému zárezu. Ním hore a doľava na trávnaté stanovište. Šikmý traverz doľava na skobách k ďalšiemu (nevýhodnemu) stanovišťu. Potom doľava k výraznej trhline. Veľmi ťažko cez previs a trhlinou 40 m až na jej koniec. Pásom doľava k malému pilieru a ešte doľava k záverečnému žľabu. Ním priamo hore na veľkú rampu. z Prelezu R. Lienertha a spol. s napojením na cestu 15: Nejtěžší je první délka, pak už leze člověk podle citu a lezení není obtížnější než 5 UIAA, zato v úžasné skále. Rozhodně jedna z nejhezčích cest, co jsme kdy v Tatrách lezli.
14. Machnik-Preyzner (IV+ var.V+) 4h.
A. Machnik, T. Preyzner, 19. 8. 1976
Staršie topo na foto. 14a. Variant vrcholový V+ R. Kokoszka, K. Sobiecki. 27.10.2013 Topo s variantom na foto
15. Pietrzak-Surdykowski (V) 3h.
B. Pietrzak, J. Surdykowski, 27. 8. 1961
Info: WHP/3730 Popis: Rülkeho komínom až skoro k jeho koncu ku vklinenému bloku. Trochu vyššie od bloku doľava do steny. Šikmým trávnato skalným terénom (pod červenými prevismi) na strmú chytovatú platňu a po nej šikmo doľava hore k jej ľavému hornému rohu (IV). Odtiaľ traverz doľava po trávnatej poličke k stienke, ňou hore. Nepostupujeme až k previslému uzáveru, ale traverzujeme doľava za hranu (V). Tam stienkou hore na stanovište pod previskami. Cez previski priamo hore na exponované strmé platne nad nimi. Hore mierne doprava pomocou dvoch paralelných špár. Potom traverz doprava (V) do strmého vhĺbenia a ním hore na veľkú rampu - galériu Jastrabej veže. Info o preistení cesty 27.9.2017, Peter Hašta, Igor Lišaník Osadené boli 4x štand. Na každom stanovišti osadené 1x borhák a 1x nit. K informácii o ceste pozri aj schémy pri ceste 14 a 16.
16. Smrť Vegetariánom (VI-) .
R. Lienerth, M. Jurman, 23. 6. 2008
Cesta preistená autorom R.L. moderne, 18.9. 2024, doplnené nity v postupe aj na štandoch. Na foto - Podrobnejšie staršie topo a topo variantu v Machnikovej ceste.