Vysoké Tatry - Rysy - 2503 m

Popis-štítu / Description:
Rysy peak is a touristically attractive “Leninist” destination, even though Lenin himself most likely did not visit this peak. There are three summits: SE (2473 m), middle (2503 m ) and NW (2499 m). The NW summit is separated from the middle summit by Zadná priehyba v Rysoch (saddle). The main ridge of Vysoké Tatry continues to the west, the lateral ridge continues to the north to the peak Malý Žabí štít through Sedielko pod Rysmi (little saddle), Malé Rysy, and Veľký Žabí štít. Both ridges are state border between Slovak and Polish Republic. Rysy is separated from Ťažký štít (peak) by the saddle Váha, which is at the same time passage between Ťažká dolina /valley/ (part of Bielovodská dolina) and Dolinka pod Váhou (beneath the saddle in a scree is located chalet). Dolinka pod Váhou is located in side valley called Kotlina Žabích plies and it is the right enclosure of Mengusovská dolina. There is a red hiking trail at the chalet; the route of the trail is Mengusovská dolina – Rysy. The most interesting area for climbers is the E-NE face, which is towering above Ťažká veža (tower) in Ťažká dolina. Some sections of the face are quite rotten - the winter climbs are more convenient. The face was mainly visited in 70’- 80’ of 20th century. The face will definitely pose a challenge for new generation of climbers, most likely in winter conditions.

Topo acc. old guidebook

Getting there: You can descend from the saddle Váha to the Ťažká dolina and from the Zmrzlé pleso (tarn) continue up to the face (1 hour), or you can start in Bielovodská dolina and follow the trail to Zmrzlé pleso. For more details look into “getting there” section of Galéria Ganku (peak).

Zostup zo štítu / Descent:

Descent: The most convenient descent route from the summit is down the red hiking trail to the saddle Váha and to the Chata pod Rysmi (chalet). In case of descent to Bielovodská dolina: in saddle Váha turn left and descent down the steep gully to the Ťažká dolina and Zmrzlé pleso (approximately 1 hour, in winter high risk of avalanches). Then follow the trail down to the Poľana pod Vysokou (camp for climbers in Bielovodská dolina).

1. SV rebro (IV) 2h.
J. Staszel, august 1944.

Rebro vrcholí v Kope nad Váhou a ohraničuje zľava výstup do sedla Váha. Sprava od rebra je výrazný žľab, ktorým vedie cesta č.2.

2. Žlabom (V, zima WI 3/3+, 65-70 st. ) 4-6h.
J. Hanasiewicz, A. Mróz, M. Popko, 17. 4. 1963
J. Klamerus, T Czarski, 16. 2. 1976 (opis)
Free sólo: M. Kapusta,18.3. 1982

Žľab vedie medzi ľavým rebrom a ľavým pilierom steny. V lete rozbité. Typický zimný výstup. Priamo žľabom cez štyri ľadové prahy (v dobrých podmienkach 15, 8, 6,45 metrov) Klasifikácia ľadu 3/3+, sneh 70 stupňov.

3. Ľadopád Hurtík-Kulhavý (70 st.) 3h.
M. Hurtík, J. Kulhavý, 12. 1. 1980 (5 skôb)
J. Michalko 27. 2. 1980, 1,5 h.
M. Pšenek, J. Pitoňák (Prsky),súčasne, zima 1982,1,5 h.

4. Ľavým pilierom V steny na JV vrchol (IV-V) 4h.
J. Nyka, A. Szurek, 30. 7. 1960
J. Bordzilowski, G. Malaczynski, 8. 7. 1961
1 zima: K. Hauschke - Z. Studnička, P. Černík - Voňátko, 16. 4. 1962

Strmou trávnato-skalnou ostrohou hore 120m pod výšvih piliera. Ním priamo hore 50 m platňami a na konci širokým zárezom. Pilierom trávami ďalej 150m na plošinu pred ďalším výšvihom. Ním hore 75m, posledných 30 m zárezom vľavo od ostria piliera. Nad výšvihom ľahko hore na trávnatý pás pretínajúci pilier. V mieste kde sa pilier rozširuje v stenu, hore na sklanú kopu, a z nej traverz vľavo šikmo hore do viditeľne odštiepených blokov a za nimi asi ešte 10m. Odtiaľ mierne vpravo hore, čiastočne žlabom na plošinu pod previsom. Cez neho priamo hore (V) a ďalej pod krátky previsnutý zárez. Pod zárezom traverz vpravo 15m. Po exponovanom kroku niekoľko metrov priamo hore cez sklaný prah. Vľavo na platne. Platňami dlhý traverz vľavo hore potom mierne dole na hranu piliera. Ostrím piliera, ktorý už má charakter hrebeňa hore a na JV vrchol Rysov.

5. Janiš - Širl (V+, A2) 5h.
J. Janiš, V. Širl, 6 - 8. 1. 1973
Pozri aj schémy pri ceste 6

Story z výstupu

6. Veľká strecha / Direttissima ( VI-,A2 / VI-, A3)

6. Cez veľkú strechu (VI-,A2), 9 hod.
J. Beneš, J. Rakoncaj, J. Krch 10. 8. 1974
Po 11 dĺžku boli staré skoby. (Pravdepodobne pokus z roku 1974 Kulhavý - Veselý.) Pod veľkou strechou šli bodkovaným variantom (foto steny), strechu prekonali ako prví rovnakým smerom ako neskôr v direttissime. Nad strechou odbočili do cesty 7. -pilierom.
Topo cez Veľkú strechu

6a. Direttisima (VI-,A3) , 21 hod.
Hendrych, J. Kulhavý, L. Sulovský ("Hviezda"), 5.+12. 7. a 10. 8. 1975
Materiál: 38 skôb mimo štandy, 5 klinov, 3 bongy, 2 špeciálne skoby, 1 hexcenter. Cesta je popísaná ako narovnávajúci variant cesty 5. Janiš -Širl a predchádzajúcej cesty Cez veľkú strechu. Kopíruje vlastne cestu 6 s miernými odchýlkami. V časti nad strechou pokračuje priamo Má podrobnejšiu schému.

1 zima: A. Belica, J. Porvazník, 16.-17.3.1986 (info P. Jackovič)
2 zima: A. Suchý, M. Medvec
21.-22 . 12. 2013
Klasifikácia: Podľa schémy, technické úseky lezené za cca M7, okrem dvoch miest A1,A3 v schéme tesne za sebou v II. bariére.

7. Prostredný pilier (V-) 7-12h. - vľavo od Plškovho komína
J. Janiš, J. Krch, J. Novák, J. Rakoncaj, 6.-7. 3. 1974 (25 skôb)

8. Roklinou na SZ vrchol (III) 2,5h.
W. Goetel, F. Goetel, W. Kulczynski ml., M. Swierz, 9. 8. 1909
A. Puškáš, L. Szabó, 19. 2. 1951 - vytraverzovali doprava na S hrebeň pred predposledným výšvihom.
J. Andráši, I. Gálfy - pôvodným smerom 20. 3. 1954
Nástup je pri ústi veľkej rokliny, ktorá pretína celú stenu v jej prostriedku a smeruje na pravý hrebeň. Hlavnou roklinou až po miesto kde sú roztrieštené platne a doľava ubieha roklina smerujúca na Zadnú priehybu v Rysoch medzi prostredným a SZ vrcholom. Ňou hore na SZ vrchol.

9. Plškov komín (V) 5h.
J. Děrda, E. Dubovský, F. Plšek, A. Sedláček, 18. 8. 1949

Nástup ako v ceste č.10., V mieste kde táto cesta odbočuje k pravému pilieru odbočíme doľava k ústiu mokrého žlabu, ktorý vyššie v stene prechádza v komín. Pokračujeme jeho ľavou stranou až do výšky zaklineného balvana. Otvorom pod ním a hneď traverz doprava do steny. Hore kolmo stenou na malú lávku a vytláčajúcim komínom nad ňou. Pokračujeme asi 60m po pevnom teréne k malému balkóniku, nad ktorým je previsnutá stena cca 6m, z nej ideme hore pod špáru, ktorú prekonáme sokolíkom na skalné pole vľavo a ním na prostredný vrchol Rysov.

10. Pravý pilier (V) 4h.
T. Bernadzikiewicz, T. Pawlowski, 15. 8. 1932.
A. Puškáš 11. 10. 1949
1. zima: J.Červinka-V. Šmida, J. Mlezák - Z Studnička, 8. 3.1960

Nástup cestou č.8. Z nej odbočíme chrakteristickým zárezom smero k k Plškovmu komínu. Pokračujeme doprava k pilieru až na výhodný stupeň v pilieri. (miestami V) Sem je možné dôjsť jednoduchšie a bez ťažkostí roklinou cesty č.8. Chrbtom piliera až sa stane previsnutým. Tu šikmo doľav ahore pod výrazný previs s dvom odštiepenými balvanami, cez previs do jaskynky (IV), a z nej krátkym previslým komínikom na ľahký terén. Ďalej asi 90 m po chrrbte až k miestu kde pilier zaniká v stene. Hladké platne nad nami obídeme doprava šikmým komínikom s kývavými skalami do trávnato - skalného žlabu. Žlabom ďalej doprava na ľahký terén a ním na prostredný vrchol.

11. Depresiou (VI-, A1) 10h.
J. Houšť, S. Lenart, 17. 7. 1982
Prekreslené topo
Foto vrcholovej časti

12. Diagonálne špáry (V+) 3h.
J. Beneš, 2. 7. 1983 sólo, 2 slučky.
Foto vrcholovej časti

13. N variant (VI-,A2) 11h.
J. Houšť, S. Lenart, 7. 8. 1982
Prekreslené topo
Foto vrcholovej časti
U cesty č. 14. Beneš-Prudil, ide len o dolný variant, tejto cesty, v hornej časti sú cesty zhodné.

14. Beneš-Prudil (RP 6+ pôvodne V+,A2)
J. Beneš, B. Prudil, 20. 8. 1982.
1. RP: D. Kopold, M. Krasňanský, 14. 7. 2010
Cesta je v hornej časti zhodná od stanovišťa 6 zhodná s výstupom 13. vylezeným krátko pred tým. Pozri aj topo cesty 13.

15. Bradáč ( V,A1) 19 h.
T. Bradáč,12-13. 2. 1982.
Priebeh cesty v stene nie je zaznačený, pravdepodobne napravo od cesty Diagonálne špáry.

16. Rysy na sercu ( VI+, A2+), 400m.
Arkadiusz Kornas, Lukasz Halski i Piotr Michalski, 8 - 9.IX. 2005
V hornej časti čiastočne spoločne s cestou č.5.

Opis cesty v PL: Droga prowadzi pomiedzy lewym filarem (nr. 4.), a skosna rampa, na ktorej rozpoczyna sie Diretissima, i dwie pozostale drogi (nr. 5,6,7). Prowadzi w dolnej czesci sciana czolowa filara, nastepnie w okolicach ostrza (najczesciej nieco na lewo od niego) w swoim srodkowym, latwiejszym odcinku i na lewo od charakterystycznych, bialych okapow z wielkim obrywem i zaklinowanymi, wiszacymi w dachu wantami. Jedyny wyciag hakowy wycenilismy na A2+ (1 miejsce) z uwagi na polke, na ktora spadnie sie, jesli na starcie nie wytrzyma ktoras z wbitych płytko i ukosnie jedynek. Gdyby jej (polki) nie bylo, na pewno dalibysmy temu odcinkowi o pol stopnia mniej. Srodkowa czesc to latwiejsze wspinanie w okolicach ostrza filara (co najwyzej IV+, kilka wyciągow). Biwak wypadl w dwoch trzecich wysokosci sciany, na wyraznym zachodzie (nie jest to jednak dogodne miejsce do spania, tylko pochyla, trawiasta pola, z ktorej w nocy co chwila zsuwalismy się w czelusc...). Dzieki temu, ze w srodkowej czesci występuje spora ilosc latwiejszego terenu, bez problemu mozna dokonac przejscia jednodniowego. Gorny fragment (4 wyciagi) jest najprawdopodobniej zbiezny lub tozsamy z czescia drogi nr.5. (V+, A0 - A1). Przebylismy go klasycznie (OS), wyceniajac wyjsciowe zaciecie na VI+ (może VII-, piekne zaciecie z silowym i wytezajacym wyjsciem przez mała przewieszke). Naszym zamiarem było poprowadzenie drogi przez widoczny z daleka, bialy obryw w lewej czesci tzw. Wielkiego Dachu. Bylby to z pewnoscia najtrudniejszy fragment calej drogi. Jednakze po podejsciu pod Zielona Płyte (pod Wielkim Dachem) okazalo sie, ze wyladowalismy w linii spadku want, ktore zwieszaje sie zaklinowane w dachu ponad nami i wygladaja jakby za chwile miały spasc. Przepiekne, przewieszone zaciecie prowadzi w bialej, poobrywowej skale wprost pod dach. Wszrdzie wokoł pełno jest luznego, bialego rumoszu skalnego, rysa w zacieciu i szczeliny w dachu wypelnione sa zaklinowanymi kamieniami, poleczki pokryte odlamkami. Z uwagi na ten przygnebiający widok i nasze silne przywiazanie do zycia, zdecydowalismy się ominac Wielki Okap po lewej, czego efektem było dolaczenie do koncowego odcinka drogi nr 5 i wyjscie wspolnie z ta droga (prawie na pewno) ponad koncowe spietrzenie filara.

17. Bílý rys (M6, A2)
P. Vrtík, M. Kratochvílová, 20.12.- 22. 12. 2013
Pozri aj celkové fototopo (foto pri ceste)

Detail druhej bariéry

O výstupe: Alpský vlk Pavel “Bača” Vrtík a drytoolová princezna Martina Kratochvílová vylezli přesně s příchodem kalendářní zimy během 3 dní (20.12.-22.12.2013) prvovýstup v severovýchodní stěně Rysů. Výstup vede v horní části přes obrovský převislý výlom bílé barvy a proto cesta dostala název „Bílý rys“. Po 13 lezeckých délkách v max. obtížnosti M6/A2 následuje 300m dolez hřebenem na vrchol. Dva bivaky, krátké dny a dlouhý nástup z Popradského plesa dodávají cestě alpský charakter. Linie prvovýstupu vede vlevo od Direttissimy Kulhavý/Sulovský/Hendrych a v horní části překonává ten největší převis. Další info brzy.